Irresistible - Dokonalí

Kapitola dvadsaťjeden - Koniec

*****EDITED by my beau BooAkaisha********

Snažila som sa jej vytrhnúť, ale moc sa mi to nedarilo, bola o mnoho viac silnejšia ako sa zdala, a ja som bola o mnoho viac opitá, ako som dúfala, že na začiatku tejto šarády budem.

„Una!“ skričala po mne keď sme sa predrali pomedzi ľudí a zúrivo ma ťahala k nejakým dverám. Rýchlo ich rozdrapila, takže sa mi naskytol pohľad na celkom dobre udržiavané toalety. By som predpokladala, že to bude niečo strašné, presne tak, ako v každom inom klube. Dve dievčatá tam stáli a upravovali sa, zatiaľ čo sa z jednej z kabínok ozývali dosť známe slastné vzdychy.

Lottie na tie dievčatá zagánila tým najhnusnejším pohľadom aký som kedy videla. Možno by sa snažili brániť, ale nemali šancu, pretože skríkla: „Vypadnite, kurva, von!“ Prekvapene som sa na ňu pozerala s nepatrným úškrnom na tvári. Kto by na ňu povedal, že vie byť taká mrcha, ktorej by sa človek s ľahkosťou zľakol, kebyže ju nepozná. Tie baby na ňu zízali rovnako prekvapene ako ja, ale stačil ďalší pohľad na jej výraz a rýchlo sa dali na ústup.

Konečne prestala gniaviť moju ruku a jemne ale ostro ma posotila dopredu k umývadlu. „Máš nejaký problém?“ zamrmlala som potichu, no ona to zrejme, ako som usúdila, počula.

„Či mám problém?!“ zvolala neveriaco. „Musíš si zo mňa strieľať. Som tu kvôli tomu, aby som zabránila nejakým hlúpostiam a myslím, že ich bolo už viac ako dosť. Toto malo čo znamenať?“ zvolala a ja som nemo sledovala jej postoj, pretože sa to môj mozog snažil pomaly všetko spracovať.

„Čo presne z toho máš namysli? Vieš, čo sa týka alkoholu, musím uznať, že ma prekvapil,“ uškľabila som sa hravo, no očakávanej reakcie, ako bol smiech alebo aspoň nepatrné trhnutie kútikmi, som sa nedočkala.

Neveriaco nadvihla obočie a čakala, že budem pokračovať. „Okej,“ vydýchla a snažila sa upokojiť masírovaním svojich spánkov. Znova sa nadýchla a jednou rukou prudko trhla k dverám. „Myslím to.“ povedala hlasno, ale pokojnejšie, týmto mi začínala dosť pripomínať Harryho. To je každý mafián tak strašne výbušný?

Snažila som sa dopracovať k príčine. Čo sa všetko dialo? Prišli sme do klubu, videla som Harryho kanceláriu. Vypočula som si strašné fakty o tom, ako Harry zarába svoje peniaze, a keby len jeden alebo dva spôsoby, ale keď som počula to posledné, bolo mi na zvracanie. Zvuky z kabínky mi v tom moc nepomohli, čiže som vyhrotila až k behu k jednej z kovových kabínok. Rozdrapila som dvere a rýchlo kľakla na kolená.

Dáviaci reflex urobil svoje a žalúdok mi stihol spraviť ešte dve saltá, kým sa časť z neho vydala na cestu von. Snažila som sa trošku vlasy pozastrkovať, ale aj napriek tomu, že som mala vrkoč mi padali do tváre vlasy. V zlomku sekundy však u mňa niekto stál a vlasy mi uhol do bezpečnej vzdialenosti.

Znova ma naplo, ale nič nevychádzalo. Lakťom som sa oprela o misu a dlaňou si pretrela ústa. Všetko čo Harry kedy spravil bolo nečisté. Všetky drogy a zbrane by mi nevadili, teda až na fakt, že pomáhajú ničiť životy. Ale cez vraždy, špehovania, urážky, podozrenia a všetky riziká bolo ťažké prejsť. Nebola som si vôbec istá, či niekedy cez to prejdem. Cez moju prvú mŕtvolu... Znova ma naplo, ale tento krát skončilo vonku viac ako dáviaci zvuk.

Už iba myšlienka na jeho skrvavené telo mi robila zimomriavky a slzy v kútiku očí. Keď nad tým premýšľam, tak som sa cez to nedostala. Myslela som, že áno, ale čo si budeme klamať, nevypadá to tak. Je to skôr beznádejné, strašidelné a proste... Tak strašne smutné. Vyhasol nejaký život, mojou rukou. Mohlo mi byť jedno, či v sebaobrane alebo nie, nikto si nezaslúži smrť nejakými odpornými nožničkami. Potlačila som dávenie a potichu vzlykla. Všetka tá krv, ktorú som potom vyumývala. Matka nemá ani tušenie, čo sa stalo v jej kuchyni. Nemá výčitky svedomia, keď si robí kávu a hrianku s domácim jahodovým džemom, ktorý svojím tmavým odtieňom pripomína krv toho muža na podlahe. Bezstarostne chodí po dlaždičkách, kde ležali mŕtvoly, dotýka sa stola na ktorom mohli zabiť Harryho a pritom nevie, že by to bolo iba horšie, keby tam bola. Možno má výčitky svedomia za to, že musela odísť, ale je to určite lepšie, akoby mali ublížiť jej. To by som nezvládla.