Sheina mi vyliečila rameno. Je veľmi dobré, že je tu s nami. Usmiala som sa na ňu. Oproti začiatku výpravy všetkým trochu poklesla nálada. Pršalo a my všetci sme boli mokrý a vyčerpaný. Cara bola zranená, Sheina ju síce vyliečila, ale ledva sa vliekla.
Asi o hodinu sme si urobili prestávku. Michael a Sienna skúmali mapu do dediny. Zotmelo sa a my sme postavili stany. Keď boli ostatný vonku, v stane som sa prezliekla do iného oblečenia a ešte raz si urobila vrkoč. Keď som vyšla Kail mi podala fľašu s vodou a ja som ju celú vypila.
Zase sme urobili ohnisko a posadali si okolo neho aby sme sa trochu zohriali. Denis rozprúdil debatu, ale ja som nemala chuť. Chýbalo mi ako nám Kevin hral na gitare. Oprela som sa o jeho plece. Napriek tomu, kde práve teraz sme, som bola šťastná že sme tu všetci spolu. Už treba len zahnať myšlienku, že zanedlho nebudeme.
Dozvedela som sa, že niekedy uprostred noci mám hliadku. Kvôli tomu som sa rozhodla ísť spať trochu skôr. Kevinovi som dala pusu na tvár a išla k stanu. Vodou z fľaše som si umyla tvár a potom si umyla zuby. Unavená som zaľahla do spacieho vaku. Dievčatá ešte boli vonku, konečne si trocha oddýchnem. Okamžite som zaspala.
"Hanna." prebudil ma známy hlas. Otvorila som oči, všade bola tma, len v svetle mesiaca som spoznala Georga. Vstala som.
"Niečo nové?" opýtala som sa ho.
"Nie, len Michael povedal, že by sme mali zajtra doraziť do tej dediny." povedal a ja som prikývla.
Sadla som si na kmeň stromu k ohňu a George si sadol ku mne.
"Čo myslíš že sa stane?"
"Neviem môžme čakať čokoľvek." zamrmlala som.
"Naposledy keď sme tam boli tak sa nikomu nič nestalo, dúfam, že to tak ostane."
Neverila som tomu, ale tiež by som si to priala.
"O hodinu zobuď Laurena." povedal mi a postavil sa. Prikývla som. Nechal mi tu svoje hodinky a odišiel. Pri tom ako minúty plynuli ako myšlienky som hľadela do ohňa. Sem tam som priložila nejaké drevo. Bolo už zima, tak som cez seba prehodila deku ktorú som našla.
Čas ubiehal pomerne rýchlo, dokonca sa mi zazdalo, že som na chvíľku zaspala. Občas som sa strhla keď som niečo z lesa začula, ale bola som len paranoidná.
Prešla hodina a ja som sa postavila, nevedela som v ktorom stane Lauren spí, tak som proste nazrela tam kde vošiel George. Bol tam, chvíľu som pozerala na spacieho Kevina a usmiala sa.
Potom som zobudila Laurena, podala mu hodinky a šla zas spať. Prišlo mi že som spala päť minút a už som musel vstávať.
Boli sme na ceste smerom severne, nič zvláštne sa zatiaľ neudialo, slnko bolo nejaké temné a zdalo sa mi že je čoraz väčšia tma, zvláštne keďže bolo ráno. Zrazu Sienna skríkla, z jedného stromu vyletel tucet havranov rovno na nás. Prikrčila som sa, keď som sa pozrela okolo seba nikto tu už nebol. Stála som na vrchole nad priepasťou, jediné čo som mohla počuť bol môj vlastný dych. Zmätene som sa obzerala, kde sú ostatný? ako som sa tu ocitla? Nazrela som do priepasti. Ale to čo som videla mi zastavilo srdce, všetci boli mŕtvi.
Ležali v priepasti.
Bez pohybu.
Zvrieskla som a padala za nimi.
Prebudil ma môj krik.
"Pane bože, niekto sa tu chce vyspať aj bez tvojho kriku." mračila sa na mňa Cara zatiaľ čo ja som sa ešte vystrašene obzerala.
"Prestaň Cara, pamätám si na tvoje zlé sny na prvej výprave." povedala jej Kail. Cara len prevrátila očami a odišla zo stanu.
"Vďaka." usmiala som sa na Kail. Prikývla. Celou cestou som rozmýšľala na tím snom, nebol ďaleko od pravdy. Kevin sa ma pýtal či som v pohode, ale ja som ho len držala za ruku a mlčala. Až príliš sa bojím že ho stratím.
Na obed nám Michael oznámil že za kopcom je dedina. Sme skoro tam.
"Viete kde pokračuje cesta z dediny?" opýtala som sa.
"Musí nám to povedať starosta." zamrmlal Sam. Už ma asi nič neprekvapí. Na obed som si zo stroja zobrala cestoviny. Je to fakt skvelá vec, neviem si predstaviť že by sme zbierali orechy zo stromov aby sme nehladovali alebo čo.
Pokračovali sme a ja som sa rozprávala so Samom. Konečne sme prešli kopec a mne sa naskytol výhľad na celú dedinu, ktorá bola veľmi malá, prišlo mi že sa skladá len z námestia a pár domov. Bolestivo mi to pripomenulo môj domov, o to viac som chcela pokračovať.
Prešli sme okolo prvých domov, zopár ľudí ktorý boli na ulici na nás zízali. Možno nevidia každý deň tucet ľudí s kopou zbraní odetých v čiernom. Náš cieľ bol na kroji hlavného námestia. Dom starostu vyzeral značne inak ako ostatné. Luxusnejší, ale stále to nebolo nič moc. Na oknách mal ružové záclony na ktorých som sa musela pousmiať. Trevis zaklopal. Dvere nám o chvíľu otvorila mladá žena, na čele mala jazvu ale usmievala sa.
"Môžem vám pomôcť?" pozrela sa na Trevisa, keď v tom zbadala Michaela a akoby si spomenula.
"Môžme ísť za starostom?" opýtal sa Denis.
"Obávam sa že má veľa práce." zamrmlala a chcela zatvoriť dvere, Denis sa jej ale zahľadel do očí.
"Prosím." povedal. Vážne obdivujem jeho telepatiu.
"Fajn ale nie všetci. A bez zbraní." povedala. Michael radšej s niektorými ďalšími ostal so zbraňami vonku. Ja som šla do vnútra aj s Kevinom, Trevisom, Carou, Georgom a Samom. Ostatný ostali vonku. Bola som rada, že som konečne niekde dnu kde je teplo. Zatúžila som po normálnej sprche.
Žena nás viedla chodbou do veľkej miestnosti. Bola v nej mramorová dlážka, stôl so stoličkami krb a pár ďalšieho nábytku. Pri pohľade na krb som sa potešila. Za stolom sedel tučný chlap, veľa vlasov mu už neostalo, ale typovala som že on je starosta. Trevis zakašľal a starosta konečne zdvihol hlavu od papierov.
"Zase vy? Chodíte mi tu každý rok, nemám na vás čas." zavrčal keď nás zbadal.
"Prepáčte, chceli sme sa len niečo opýtať." povedal Trevis a snažil sa tváriť čo najpríjemnejšie. Starosta si vzdychol.
"Anna, odveďte ich do žalára." predniesol.
_______________________
Čaute, chcem sa vám dopredu ospravedlniť. Myslím, že cez prázdniny už nebudú každý piatok časti, pretože nebudeme doma, ale uvidím čo stihnem. Dúfam že to pochopíte. To video hore som nerobila ja, len som na neho natrafila a celkom sa mi hodí na Hannu a Kevina v organizácii , je tam dokonca aj tá scéna v bazéne. Je tam aj zopár záberov keď Kevin prišiel do organizácie :D tak si ho nezabudnite pozrieť, veľmi sa mi páči. :) Ak sa páči časť nezabudnite ako vždy na vote, možno bola trochu nudnejšia ale aspoň niečo. Prajem krásne sviatky ☺ -Kate
YOU ARE READING
Strom snov
FantasyHanna Rosenová prišla o všetko. Prijala však nečakanú ponuku. Vstúpila do organizácie ktorá trénuje na každoročnú výpravu. Jej cieľom je nájsť prvý strom ktorý má schopnosť vrátiť mŕtvych. Dokáže Hanna aj cez všetky prekážky vrátiť svoj život späť...