Strom snov

37.kapitola

Pokračujeme po ceste už skoro dva dni. Nič veľké sa nestalo. Zrejme sme sa niečomu vyhli. Ja z toho ale nemám dobrý pocit. Slnko svieti a sneh sa topí. Po chvíli sme zastali aby sme sa najedli. 

Ostatný sa o niečom radili. Viem, že by som nemala ale postavila som sa a zašla do lesa. Nie príliš ďaleko, ale chcela som odtiaľ na chvíľu vypadnúť. 

Obzerala som si ihličnatý les keď som za sebou začula kroky. 

"Sleduješ ma?" opýtala som sa Georga.

"Nevedel som, že tu si." zasmial sa. Chvíľu sme ticho sledovali les keď sa ozval:

"Koho chceš vrátiť? Keď nájdeme strom." 

"Rodičov. A moju mladšiu sestru Liv." povedala som. Ešte som to nahlas nikomu nepovedala.

"A ty? Prečo si sa chcel zabiť?" opýtala som sa na rovinu. Je predsa pešiak. 

"Moja priateľka Angie mala leukémiu. Strom by ju vyliečil. Chcel som vstúpiť do organizácie ale nevzali ma. Angie zomrela a ja som to nezvládol. Skočil som z mosta a organizácia ma zachránila." povedal akoby o nič nešlo. Bez slova som na neho civela.

"Hanna... sľúb mi niečo. Keby som to nezvládol k stromu... vráť späť Angie." zašepkal. Chytila som ho za ruku a stisla ju. 

"Vrátiš ju späť sám." usmiala sa. Vyzeral tak smutne, objala som ho a potom sme sa vydali späť k ostatným.

Keď sme vyšli z lesa zbadala som sedieť Kevina s Carou na zemi chrbtom k nám. Oprela si hlavu o jeho rameno.

Prepichol ma taký zvláštny pocit, že som mala chuť Caru zabiť. Rýchlo som sa za tú myšlienku prekliala. Sú predsa priatelia. Áno, priatelia ktorý spolu chodili.

Potriasla som hlavou a snažila sa na to zabudnúť. So Siennou sme išli posledné a rozprávali sa.

"Tak... ako ste sa s Kevinom dali do kopy ?" prekvapila ma tou otázkou. 

"Na plese." usmiala som sa pri tej spomienke.

"Všimla som si, že s Denisom si rozumiete." prehodila som.

"Áno. Je skvelý, úprimne... páči sa mi a vie ma pochopiť. Len neviem ako to cíti on." hľadela na neho. Práve sa vpredu rozprával s Kevinom a Laurenom. 

"Môžem sa opýtať Kevina čo si o tom myslí." povedala som.

"Vážne? To by bolo vážne fajn. Vďaka." usmiala sa.

O niekoľko hodín sme prišli na miesto kde bol les značne redší. Cesta sa znižovala do doliny. Vietor bol chladnejší. Rozhodli sme sa zastaviť na večeru.

"Kde je dopekla Simon?" zamračil sa Michael keď po nás prechádzal pohľadom. Nevedela som kto je Simon, takže musel byť jeden z pešiakov. 

"Idem ho nájsť." postavil sa Kevin. 

"Počkaj." zastavil ho Trevis.

"Nemôžeš ísť sám." Dobre som vedela, že keby Simon nebol pešiak vrátili by sme sa po neho. Kevin ale vyzeral neodbytne.

"Fajn. Ale nesmie nás to príliš zdržať, zober si so sebou troch ľudí a do tmy buďte tu." povedal nakoniec Michael. Kevin zobral Kail a Georga. Postavila som sa k nim.

"Hanna bude lepšie keď ostaneš tu." povedal Kevin. Nemohla som tomu uveriť.

"Pôjdem s tebou." trvala som na svojom. Dobre vedel aká som tvrdohlavá, nemalo zmysel vyjednávať. Vzdychol si a šli sme cestou späť.