"Hej vy tam dole." zobudil ma hlas. Otvorila som oči. Nad jamou sa skláňal Lauren a uškŕňal sa.
"Ako tak pozerám, nestratil som sa jediný." povedal Lauren. Kevin sa zasmial. Lauren nám hodil lano a Kevin mi pomohol vyliezť. Noha na tom bola už oveľa lepšie.
"Rád ťa zas vidím kamoš." buchol ho do ramena Kevin.
"Kde je Nina?" opýtala som sa so zlým tušením. Laurenovi zmizol úsmev z tváre. Kevin sklopil pohľad.
"Keď sme boli v lese, začal nás naháňať taký kríženec leva a tigra... rozdelil nás. Išiel po nej, bežala hlboko do lesa. Stratili sa mi z dohľadu, nevedel som ju nájsť. Teraz je pravdepodobne..." zlyhal mu hlas.
"Mŕtva." dopovedal. A ja som zavrela oči. Snažila som sa upokojiť. Mala som s tým rátať už keď som sa dozvedela, že sa odpojili od ostatným. Je šťastie že Lauren je vôbec v pohode. Teda... podľa možností.
Celú cestu sme šli bez slova. Lauren vpredu. Kevin išiel kvôli mne pomalšie. Bolo vidieť ako sme sklesli. Ninu som nepoznala dlho, ale vyzerala byť fajn. Kevina to muselo zasiahnuť viac, on je tiež pešiak. Zabolela ma spomienka na Georga.
Cítila som sa hrozne. Každá zbytočná strata. K tomu nie je veľká šanca, že strom nájdeme a všetkých vrátime.
"Čo ste si mysleli? Ohrozili ste výpravu! Veľmi by ma zaujímal váš dôvod" mračil sa na nás Michael. Aj cez tú masku hnevu som postrehla, že je rád že nás vidí. Zatiaľ čo Kevin a Lauren vysvetľovali všetko Michaelovi šla som za Kail.
"Bála som sa o vás." usmiala sa a objala ma. Bola som rada, že sme zas všetci pokope. Teda skoro. Sam ma objal tiež. Hneď ako mi Sheina vyliečila nohu sme vyrazili. Michael bol vystresovaný. že je o ďalšieho pešiaka menej a máme meškanie, takže každého poháňal.
"Fajn, že ste sa vrátili." usmial sa na mňa Trevis, usmiala som sa na neho tiež. Kevin ku mne hneď prišiel a chytil ma za ruku. Vyšli sme z lesa stále po úzkej ceste. Oteplilo sa, počasie sa tu správa ako bláznivé.
Minúty sa menili na hodiny a ja som si ich krátila hovorením s Kevinom.
"Takže pochádzaš zo Severnej Karolíny a tvoji rodičia boli lekári." skonštatovala som. Rozprávanie o našej minulosti prebiehalo trochu rozpačito. Nemali sme ju zrovna šťastnú. A chcela som aj vedieť ako chcel spáchať samovraždu a prečo. No on sa tej téme okľukou vyhýbal. Asi nie je ten správny čas.
Prišli sme k časti kde boli len listnaté stromy. Bola tu oveľa príjemnejšia príroda. Dali sme si prestávku na obed. Zvolila som šalát. S Kail sme si sadli k lesu a opreli sa o stromy. Chvíľu sme len tak preberali novinky.
Môj pohľad zaregistroval pohyb ďalej v lese. Trevis vyšiel z lesa a zamieril k ostatným. Nevšimol si nás, asi sa šiel len prejsť. Ale stále sa obzeral, takže to vyzeralo trochu podozrivo. Nechala by som to tak keby o pár minút nevyšla z toho istého miesta Sienna.
"Myslíš, že spolu niečo majú?" opýtala som sa Kail, ktorá sa tam tiež pozerala. Dúfala som, že nie keďže sa Sienna k Denisovi hodila.
"Pochybujem." uškrnula sa.
"Prečo?"
"No... vyzerá to, že sa Trevisovi páčiš." vysypala. Chvíľu som na ňu len bez slova hľadela, potom som vyprskla do smiechu.
"To ťažko, vie že chodím s Kevinom. K tomu sme len kamaráti." presviedčala som o tom skôr samu seba ako Kail.
"Citom nerozkážeš." povedala a postavila sa. Keď sme sa vracali prišlo mi to čo Kail vravela čoraz reálnejšie. Musím myslieť na niečo iné.
Pokračovali sme ďalej v slnkom ožiarenom dni. Šla som prvá s Kevinom, prišli sme na malý kopec. Bola tu studňa, obrastená machom. Určite sa jej roky nikto nedotkol, na jej vrchu bolo hrdzavé vedro.
"Vyzerá akoby sme nepatrila." nahol sa nad ňu Kevin. Vycítila som, že to nie je najlepší nápad.
"Mali by sme ísť ďalej." zamrmlala a nazrela do studne. V momente sekundy som začula príšerný výkrik. Vráskavá tmavá ruka sa vyrútila zo studne a chytila ma za lakeť. Tentokrát som vykríkla ja.
Keby ma Kevin nezachytil, zrútila by som sa do studne. Srdce mi rýchlo bilo a ja som visela nohami v studni. Tá ruka ma ťahala dole. Ostatný rýchlo prišli. Bola som stále vydesená keď ma vytiahli. Zahliadla som tam hnusnú tvár príšery s červenými očami, ruka mi krvácala tam, kde mi jej ruka zaryla nechty.
Kevin ma objímal a ja som sa stále triasla.
"Vypadnime odtiaľto." povedal a šli sme ďalej. Ja som sa skôr vliekla. Nechcem vedieť čo to dopekla bolo, ale už sa s tím v živote nechcem stretnúť.
O pár minút sme začuli kroky z lesa. Zastali sme. Je možné že by to bola Nina?
Z lesa vystrelil prvý šíp. Skoro trafil Laurena. V tmavom lese som zahliadla muža. Držal luk. Ak bol len jeden nemali sme problém poraziť ho. No ak by sme sa k nemu priblížila môže nás trafiť.
"Všetci bežte, ja a Lauren ho zastavíme." povedal Trevis. Rozbehli sme sa rýchlo preč od lesa. Pár šípov nám preletelo poza chrbty. Našťastie som nepočula nič znepokojujúce.
Neobzerala som sa. Ale modlila som sa aby bol Lauren a Trevis v poriadku. Zašli sme za zákrutu a zastali. Chvíľu sme čakali. Michaelovi pípli hodinky.
"Lovec je preč, máme im ísť pomôcť." zamrmlal. Vrátili sme sa, prišlo mi čudné, že sem neprišli sami. Už z diaľky som zbadala ležiace telo na zemi.
Čupla som si k Trevisovi ktorému z brucha trčal šíp. Všetci zmĺkli. Panebože. Nie. Nie viac mŕtvych. Sheina mu musí pomôcť. Trevis na mňa hľadel, chytila som ho za ruku.
"Zostaň pri vedomí." stisla som mu ruku.
Na všetko ostatné som zabudla.
______________________
Ahojte! Som veľmi šťastná, uvidela som, že SS sa dostal na 2. miesto vo fantasy! Veľmi ďakujem ľudia! Keby sme dali 1. to by bolo super :) takže ak tomu chcete pomôcť lajkujte a dajte si môj príbeh na RL kto ešte nemá :). Tiež chcem poďakovať dvom babám, pretože len tak pozerám fb a vidím ako ste zdieľali môj príbeh!Jednej z nich venujem časť ☺ Podpora je pre mňa veľmi dôležitá a každý jeden komentár či vote ma poháňa v písaní. Tak dúfam, že sa vám táto časť páči a že dúfate, že sa Nina ešte objaví. Myslíte, že Trevis bude v poriadku? Love- Kate
أنت تقرأ
Strom snov
خيال (فانتازيا)Hanna Rosenová prišla o všetko. Prijala však nečakanú ponuku. Vstúpila do organizácie ktorá trénuje na každoročnú výpravu. Jej cieľom je nájsť prvý strom ktorý má schopnosť vrátiť mŕtvych. Dokáže Hanna aj cez všetky prekážky vrátiť svoj život späť...