Strom snov

15.kapitola

Ďakujem všetkým, ktorý ma v tomto príbehu podporujú, napíšte keby ste chceli niečo zmeniť, pokúsim sa urobiť niečo s mojou gramatikou a písať dlhšie časti, no už neotravujem príjemné čítanie! :) -Kate

Ray zrejme nešiel na prechádzku. Kail som to nepovedala. Niektoré veci je lepšie nechať si pre seba.

Na večeri som potichu rozmýšľala, nevnímala som čo hovoria ostatný, ale všimla som si, že stôl, kde sedela Cornuteová dnes chýbal. Žeby nejaká porada o ktorej nevieme?
Rozhodla som sa, že pokiaľ nebudem vedieť viac, Rayovo tajomstvo si nechám pre seba.

Dojedla som a pobrala sa do izby. Kevin ma nasledoval. Chce byť zas otravný alebo ide len do izby?

"Hanna počkaj!" áno, chce byť otravný. Vo výťahu som mu podržala dvere keď ma dobehol. Keď neprehovoril, tak som si pomyslela že možno chce ísť len do izby.

"Ako sa máš?" zas som sa mýlila. Mohol sa opýtať na čokoľvek a on sa opýta ako sa mám?!

"Mám sa tak ako sa len človek v mojej situácii môže mať." Vystrúhala som falošný úsmev. Myslela som, že horšie sa už mať ani nemôžem k tomu si stále nechcem pripustiť, že Liv je mŕtva. Pri spomienke na ňu sa mi stále tlačia slzy do očí.

"A ty?" zazdalo sa mi, že sa mu na tvári mihol prekvapený výraz, ale uškŕňal sa ako vždy.

"Celkom fajn." povedal a výťah sa otvoril. Odprevadil ma až k dverám mojej izby.

"Maj sa." zamrmlala som a otvorila dvere.

"Hanna!" zastavil ma a ja som sa na neho pozrela.

"Vždy keď si myslíš, že je najhoršie...tak si pamätaj, že bude lepšie. Nič nie je také hrozné ako sa zdá." povedal po tichu a prebodával ma očami. Len som prikývla zmetená jeho zmenou nálady a zavrela dvere. Vôbec sa v ňom nevyznám, zväčša viem ľudí odhadnúť. Kevin je... nepredvídateľný. Sadla som si za stôl a začala čítať, no na čítanie som sa samozrejme nemohla sústrediť. Udialo sa toho toľko! Stále mi to pripadalo ako sen.

Prehadzovala som sa v posteli asi hodinu. Bola hlboká noc, no kedže som nemohla spať, vybrala som sa dole.
Všade bolo ticho, cez okná svietil mesiac v splne. Rozhodla som sa ísť do budovy tréningu. Snáď ma nikto nespozoruje.

Dvere výťahu sa potichu otvorili a ja som vošla. Viem, že by som už nezaspala, tak som chcela využiť čas na niečo užitočné. Postavila som sa pred podstavec s nožmi. Všetko je na niečo dobré. Pár som si zobrala do ľavej ruky. Predo mnou sa týčila stena s terčami. Pred jeden som sa postavila, celou silou sa zahnala a hodila nôž. Oškrel sa o spodok terča a s drnčaním padol na zem. Povzdychla som si. Neúnávne som hádzala nože asi dve hodiny. Nebude to moja silná parketa, ale zíde sa to trochu ovládať.

Zobudila som sa na kope žinienok. Tlmené svetlo prenikalo dnu jediným oknom. Kde to som? Bez mihnutia oka som sa postavila. Zaspala som v budove tréningu. Na hodinkách bolo o päť minút osem. Vydýchla som si a hrnula sa na raňajky.

Na raňajkách na mňa Kail hodila spýtavý pohľad. Musela som vyzerať hrozne. Len som sa pousmiala a zjedla hrianku. Dozvedeli sme sa, že dnes máme všetci prekážkový beh.

"Dúfam, že ste si odpočinuli, toto nebude hračka..." povedal Lucas, keď nás viedol von z budovy. Oľutovala som, že som nespala. Šli sme pomerne dlho južne, došli sme na lúku s pokosenou trávou. Plocha bola dlhá desiatky metrov.

"Budete rozdelený do štyroch skupín po štyroch. Cieľ je za čiernou páskou, čo sa tiahne na konci lúky. Počas behu sú všade rozmiestnené pasce. Nemôžu vás zabiť, takže žiaden strach. Ktorá celá skupina sa dostane cez pasce prvá, je víťaz. Ide o týmovú prácu." zdôraznil Lucas. Nepociťovala som obavy. Vlastne som sa tešila.

"Tak." Lucas tlesol rukami. "Rozdeľte sa do skupín."

Sam ku mne pribehol a ja som sa postavila ku Kail. Usmiala sa na mňa, je dobré mať v tíme najrýchlejšiu ženu v organizácii, možno aj na svete. Kevin ukončil našu skupinu, nikto sa nič nepýtal. Máme šancu vyhrať, aj keď ostatné tímy sú značne silnejšie. Len Sam by mohol byť príťažou. Určite nás spomalí. Ale k nikomu inému už ísť nemohol.

Postavili sme sa na neviditeľnú štartovaciu čiaru. Rozmýšlala som, aké pasce tu môžu byť.

"Ak sa niekto chytí do pasce, musíme mu pomôcť, nevyhrajeme bez chýbajúceho člena." povedala nám Kail. Skúsila som sa povzbudzujúco usmiať na Sama, vyzeral trochu ustráchane.

"Pripraviť sa..." začal Lucas. No pre mňa sa svet spomalil. Nepočula som nič, sústredila som sa len na jedinú vec. Malé dievčatko so svetlími vlasmi postávajúce neďalko pri strome. Liv sa na mňa usmiala a ja som sa nemohla pohnúť.

"...pozor...." začula som zahmlený hlas, ktorý som odignorovala. Nevnímala som nič okrem Liv. Ako je to možné? Vyzerala presne, ako som si ju pamätala.

"Štart!" všetci sa rýchlo rozbehli, len ja som stála. Bála sa, že keď odvrátim pohľad navždy zmizne.

"Hanna!" skríkol Kevin, ktorého hlas ma vrátil do reality. Rýchlo som sa poobzerala. Liv bola preč. Musela to byť len moja predstavivosť. Ostatný mali náskok mojou chybou. Tak ma to naštvalo, že som sa okamžite rozbehla a prekvapeného Kevina nechala za sebou. Bolo vidno, že všetci trénovali. Kail som videla ďaleko predomnou letela ako blesk, dokým sa pod ňou neprepadla zem. Doslova.

______________________________________________

TAKŽE, som rada že pridávam aspoň toto, nehnevajte sa. Mam toho strašne veľa, dosť závažné problémy a stále nejde PC. Dúfam, že neprestávate čítať tento príbeh. Asi už väčšina sa teší na výpravu. Tá sa síce blíži, ale trochu sa bojím, že to pokazím. Každopádne, od výpravy nás delí ešte kúsok. Mám vás rada. -Kate