Hanna Rosenová prišla o všetko. Prijala však nečakanú ponuku. Vstúpila do organizácie ktorá trénuje na každoročnú výpravu. Jej cieľom je nájsť prvý strom ktorý má schopnosť vrátiť mŕtvych. Dokáže Hanna aj cez všetky prekážky vrátiť svoj život späť...
Mohli by prejsť tisícročia a ja by som stále nevedela zabudnúť na tú bodavú bolesť. Ticho sa zakrádala v mojom srdci a ničila ma zvnútra. Takto som sa cítila potom ako sa ostatní dozvedeli že Sam je preč. Najprv prešlo drtivé ticho. Potom sa Kail rozplakala. Raz mi vravela, že jej je ako druhý syn. Teraz stratila aj jeho. Najhorší bol ale Denisov pohľad. Zbadalo som popieranie, strach, zlosť, smútok a prázdnotu. Presne v tom poradí. Všetci sa spamätali keď Denis pustil Sienninu ruku a odišiel cez les. Šiel pomaly a pohľad na jeho vzďaľujúci sa chrbát nútil každého smútiť. Vyrazili sme bez slova za ním.
Ako veľakrát pred tým som nevnímala nič okrem mojich myšlienok. Večer prebehol bez nejakých komplikácii. Utáborili sme sa v lese ako veľa nocí predtým. Keď sme večerali všetci boli ticho. Denis sedel ďalej od nás a pozeral na les. Postavila som sa a šla si k nemu sadnúť.
"Nebudem ti hovoriť, že to bude v pohode. Nebude, zažila som to." povedala som mu. Skláňal hlavu a po chvíli ju zdvihol. V očiach mal slzy.
"Vedela to len Cornuteová a Sheina. Ak sa nedostaneme k stromu... toto bude moja posledná výprava."
"Vieš čo? Toto bude posledná výprava. Pre všetkých, pretože ten hlúpy strom nájdeme. Bude po všetkom."
"A čo Sam?" triasol sa mu hlas.
"Ešte ho uvidíš. Sľubujem." položila som mu ruku na plece. Vždy som mala potrebu presviedčať ostatných, že všetko bude v poriadku. Dúfala som, že tomu uverím aj ja. Ale keď som vdela aký bol Denis zničený... musela som mu to sľúbiť. Aj keď to nemusí byť pravda.
"Ďakujem." zašepkal Denis a objal ma.
Ako sa stmievalo, na oblohu vyšli hviezdy a všetci sa uložili spať. Strážila som ako prvá. Aj tak by som toho moc nenaspala. Stále sa strhávam z nočných môr a potom to so spánkom vzdám. Pozorovala som ako oheň narúšal tiché okolie a vytiahla čiernu knižku. Pribudli v nej ďalšie znaky. Vlastne bola z veľkej časti zaplnená. Na každej strane sa črtal nejaký jednoduchý vzor. Napríklad niekoľko čiar tvoriacich rieku či diamant. Lúštila som v knihe snažiac sa prísť na to čo to znamená. Ani som nevnímala plynúci čas.
Keď sa vedľa mňa niekto objavil trhla som sa. Bol to Alan. Keď si ku mne prisadol zatvorila som knihu.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Môžem ťa vystriedať." usmial sa.
"Netreba, aj tak by som nespala." Chápavo prikývol a pozoroval hviezdy.
