Strom snov

40.kapitola

Hanna

Prudko som sa nadýchla a otvorila oči. Trevis pritískal pery na moje. Okamžite som ho odtisla a zhlboka dýchala. Vypľula som vodu a zazrela na Trevisa.

"Pokoj, práve som ti zachránil život." povedal. Dal mi umelé dýchanie. Spomenula som si čo sa stalo. Mokré vlasy sa mi lepili na čelo. Bola som mŕtva. 

"Ďakujem." zamrmlala som, ale vedela som že mu toto nemôžem nejakým ďakujem oplatiť. Pokúsila som sa postaviť, ale zatočila sa mi hlava. Hrozne ma bolela.

"Opatrne." pomohol mi postaviť sa. Obzrela som sa po palube.

"Sú všetci v poriadku?" opýtala som sa Kail ktorá stála pri nás. Pokrútila hlavou. 

"Sienna má zlomenú ruku a Sam je v bezvedomí, ostatní nič vážne. Škoda, že tu nie je Sheina." povedala Kail. 

"Predok lode je roztrieštený, nič hrozné Michael a Anna to opravujú, mal by som mu ísť pomôcť." povedal Trevis a odišiel. Zmätene som sa obzerala.

"Kde je Sam?" spýtala som sa.

"V podpalubí. Poď." Kail ma zaviedla za nimi. Sienna sedela na dlážke, Simon jej viazal ruku a Sam pri nich ležal. Kľakla som si k nemu. Mal zavreté oči a zdráhavo dýchal.

"Čo sa stalo?" zamračila som sa.

"Predtým ako ťa Trevis našiel vo vode žralok útočil na loď. Ja som bol v podpalubí, ale tu Siennu hodilo o zábradlie a Sam tiež spadol do vody, ale myslím, že bude v poriadku." povedal Simon.

"Myslíš?" nadvihla som obočie. Toto nie je dobré. 

Pri pohľade na Simona mi došlo, že zostali už len traja pešiaci. On, Nina a Kevin. Dúfam, že je v poriadku. Pri tom hroznom zmätku som zabudla na Georga.

Spomienka na neho ma bolestivo bodla. (P.A. odporúčam pustiť si pesničku hore) Vyšla som na palubu a pozerala na more. Kiežby bolo všetko ľahšie. Vybrala som z vrecka zlatý list. Posledný kostrbatý krížik bol mojou krvou. Zlostne som vykríkla a začala papier trhať na kúsky. Zabila som ho. Nikdy si to neodpustím.

Útržky som hodila do mora a snažila sa zahnať slzy.

"Nie nie nie nie." opakovala som si. Rukami som sa opierala o zábradlie ktoré bolo o kúsok ďalej zlomene. Kevin kde si?

"Hej, si v pohode?" ozvalo sa za mnou. Prikývla som a rýchlo si utrela slzu. Trevis podišiel ku mne a položil jeho ruku na tú moju. Bola som tak zničená, že som nevládala protestovať.

"Som rád, že si v poriadku." pozrel sa na mňa. Prinútila som sa usmiať.

"Je to tvoja zásluha." povedala som. Do hlavy sa mi vkradla myšlienka, že by som si možno zaslúžila zomrieť. Chvíľu sme len hľadeli na more. Bolo to príjemné ticho.

"Už to nie je dlhá cesta. Michael sa skontaktuje s Laurenom." povedal. 

"Už ste loď opravili?"

"Skoro." 

"Fajn." mlčali sme. Potom ma objal, prišlo mi to ako milé gesto. K tomu z toho ako som bola v bezvedomí som bola príliš slabá aby som sa bránila.

"Pôjdem za nimi dole." zamrmlala som a odišla. Vedela som že na mňa hľadí. 

"Ako si na tom?" opýtala som sa Sienny keď som si vedľa nej sadla.

"Je to znesiteľné... keď sa nehýbem." povedala. Sam stále ležal na druhej strane miestnosti a Kail pri ňom čupela. Simon zrejme odišiel. Vytiahla som z batohu čiernu knižku od Isabell a listovala v prázdnych stránkach. 

"Čo to je?" opýtala sa Sienna.

"Tá kniha nám má pomôcť pri výprave, majú ju spojky už generácie." povedala som.

"Môžem sa pozrieť?" podala som jej knihu, no hneď ako sa jej pokúsila dotknúť spadla na zem. Nemohla ju chytiť. 

"Zvláštne, možno sa jej môžu dotknúť len spojky."

Ďalej som listovala, už som prestávala dúfať že niečo nájdem. Zrazu som zbadala na jednej stránke symbol. Vyzeral ako načarbaný rukou, vyzeralo to ako slnko, boli tam lupene a v strede kríž. Divné.

"Vidíš to?" ukázala som to Sienne.

"Nevidím nič." zamračila sa. Zaujímalo by ma čo to znamená. Vrátila som knihu do ruksaku a začínala byť poriadne hladná.

Postavila som sa a rozhodla, že sa pôjdem pozrieť za ostatnými. Michael búchal kladivom do dreva a Anna mu podávala klince.

"Ako to ide?" opýtala som sa.

"Ešte nejakú chvíľu to potrvá. Trevis šiel priniesť ďalšie náradie." povedala Anna. Mala oškretú hlavu ale inak vyzerala v pohode. Predok lode bol dosť zničený, ale väčšinu mali ako tak opravenú. Vedľa nich bol stroj na jedlo. Vybrala som si zemiakovú kašu do plastového taniera. 

"Čo je v tom lese? Pri pamätníku." opýtala som sa.

"Vraví sa, že pod tým pamätníkom je pochovaných 12 duší nevinných. Cornuteová tvrdí, že pri ňom straší." odpovedal Michael. Striaslo ma, duchovia sú vec ktorú práve nemusím. Len dúfam, že sa Kevin a ostatný stihnú vrátiť včas.

"Vstávaj! Musíme ísť." vravela mi potichu ale súrne Kail. Neviem ako dlho som spala ale už bola noc.

"Deje sa niečo?"

"Už sme pri brehu, nie je to tu bezpečné." povedala. Pomyslela som si, že to nie je bezpečné nikde ale radšej som bola ticho a ponáhľala sa za ostatnými.

"Tadiaľto." kričal Trevis. Vyšli sme z lode. Michael pomáhal Samovi ktorý sa zrejme prepral. Objala som ho, vyzeral v poriadku, len trochu bledo. 

Najdlhšie sme čakali na Siennu ktorej moc nešlo so zlomenou rukou zliezť z lode. Pláž ožaroval len mesiac v úplnku. 

Vybrali sme sa do lesa. Zastavila som sa a zahľadela na more. Odrážalo sa v nich svetlo hviezd. Kevin povedal, že keď sa pozriem na hviezdy budem vedieť, že na mňa myslí. Pozerá sa na nich teraz? Všetci už boli v lese tak som sa radšej pohla. O pár metrov som pocítila pod nohami zvláštne brnenie. Než sme sa stihli spamätať začala som pomaly klesať. Pohyblivý piesok. 

"Pomoc." vykríkla som. Nemohla som pohnúť nohami. Potápala som sa dole. Spanikárila som a snažila sa dostať odtiaľ.

"Nehýb sa! Ponoríš sa rýchlejšie." zakričal Trevis. Panebože. Michael vytrhol vetvu stromu a Kail ju rýchlo podala Trevisovi. Podával mi vetvu ale nedotiahla som na ňu. Sakra. Bola som v piesku zaborená až po kolená.

"Natiahni sa viac." zakričal Simon. Určite chcel aby som sa dotkla tej vetvy. Keby nie musel by ma ísť vytiahnuť a ostať tu za mňa. To nedopustím. Natiahla som sa ako som mohla a chytila sa vetvy.

Keď som bola konečne v lese nebol a som moc šťastná. Trevis mi už za dnes zachránil život dvakrát. Netuším ako sa mu odvďačím, ale nechcem mu byť nič dlžná. Tak som sa na neho aspoň vďačne usmiala.

_____________________

Hlásim sa zas. Pocta tomu kto Strom Snov ešte číta, lebo sme spolu došli až po 40. kapitolu! Tiež sa pomaly blížime ku 20K reads za čo vám strašne ďakujem. Bez vás by som nedošla až sem, stále sa celý týždeň stresujem aby ste v piatok mali časť. :D Ako vždy nezabudnite zanechať nejakú odozvu. -Kate