Strom snov

Bonus

Prekvapenie! Keď už je ten štedrý deň. Viem že SS skončilo, ale mala som ešte pár momentov, s ktorými som sa chcela podeliť. Snáď si bonus užijete! (A pozmenila som pár vecí, napríklad, že Hanna vie zastaviť čas a Kail vrátila späť Laurena). Ak vás baví moja tvorba, každý piatok vychádzajú časti môjho nového príbehu Lovec motýľov. Tak sa bežte pozrieť♥

ILY a Veselé Vianoce.

____________________________________________________________________________

Prebudila som sa na bolesť hlavy. Ležala som na zemi. Vedľa mňa bol Lauren a Sienna. Videla som aj ostatných. Kľačali v rade na kolenách. Pred nami bola skupina ľudí, mierili na nás zbraňami. Za mnou stála žena, držala meč.

„Konečne!" vykríkol chlap so slnečnými okuliarmi a mačetou. „Teraz, keď sme všetci prítomný. Začnime vyjednávať."
„Čo sa stalo?" šeptom som sa opýtala Laurena.
„Nie nie nie. Teraz budete počúvať mňa," smial sa chlap s mačetou.
„Dovoľte mi predstaviť sa. Som Tinner. Ako každý chceme strom. Takže vám poviem o čo ide. Zoberieme si všetko a všetkých, čo nám uľahčia cestu. Odstránime, všetko čo nám stojí v ceste." Hľadala som očami Kevina. Keď som ho nevidela, došlo mi, že sa niekde zneviditeľnil. Na tú horšiu možnosť som radšej nepomyslela. Snažila som sa prísť na to, čo urobíme. V organizácii sme riešili možnosti útokov a únosov. Vždy nám vraveli, že sme mali čakať na znamenie veliteľa a potom zaútočiť. Lauren si to uvedomoval. Rozhliadla som sa po ľuďoch na vôkol. Neboli z druhej organizácie, určite boli bez schopností. Narátala som ich desať. Mali naše zbrane.
„Nemusíte zomrieť. Môžete sa vzdať, dokonca ak budete spolupracovať, môžete ísť s nami. Alebo odkráčať späť. Ďalšia možnosť je len smrť," Tinnerov úsmev ma desil. Prechádzal okolo nás a mieril mačetou.
„Tak, ty tu velíš?" ukázal na Laurena, keď sa pri ňom zastavil. Pomaly prikývol, ale zabíjal ho pohľadom.
„Nemáte veľa času na rozhodovanie. Čas plynie," poťukal si po imaginárnych hodinkách. V hlave som vymýšľala plán, čo urobím, keď dá Lauren znamenie.
„Vlastne, myslím, že by sme mohli mať viac možností," prehovoril Denis a snažil sa s Tinnerom nadviazať očný kontakt. Videla som, ako Sienna vedľa mňa zadržiavala slzy.
„Viem, o čo sa snažíš kamarát. Nezaberie to, vlastne si ma naštval... takže, kto je najdôležitejším členom tejto výpravy?" Tinnerov pohľad padol na mňa. „Určite ty, dievčatko," usmial sa a žena za mnou ma mečom tlačila dopredu. Zrýchlil sa mi dych.
„Povedz, má toto nejakú sentimentálnu hodnotu?" kýval mi pred očami Livinou bábikou. Zaťala som päste. Všetci sme boli bez zbraní, Kevina som nevidela a videla som, ako mi Lauren kývol hlavou. Zastavila som čas a sústredila sa. Všimla som si naše zbrane pri ruksaku jedného chlapca. Zobrala som ich a pred každého položila ich zbraň. Nikoho som sa nedotkla, bála som sa, že by to narušilo čas. Livinu bábiku som dala späť do ruksaku a dala si ho na plece. Nechala som si moju pištoľ a zozadu ju namierila na Tinnerovu hlavu. Potom som čas spustila.
„Situácia sa trochu obrátila," prehovorila som Tinnerovi do ucha. Zbadala som Laurenov úškrn.
„Skloňte svoje zbrane," povedala som Tinnerovým spoločníkom. Aj tak urobili a moji priatelia si zobrali svoje zbrane. Lauren namieril lukom na našich nepriateľov. Kevin sa objavil s mečom v ruke. Uľavilo sa mi, že je v poriadku a usmiala som sa na neho. Tinner však využil moju nepozornosť. Buchol mi do ruky a keď som vystrelila, minula som jeho hlavu.
Začala sa bitka. Nestihla som sledovať čo sa dialo. Tinner mi vyrazil pištoľ z ruky a zvalil ma na zem. Mieril mi mačetou na tvár. Nemohla som sa pohnúť, nemohla som zastaviť čas, len by som ho zobrala so sebou.
„Neviem, či mám byť dotknutý. Ty si ma chcela zastreliť?" Tinner sa stále usmieval. Telo mi zmeravelo strachom.
„Nemôžem to nechať len tak," najprv mi mačetou pozeral líce. Cítila som, ako mi pramienok krvi tiekol po brade. Mykala som sa, ale nepomáhalo to a on sa chystal zabiť ma.
„Hej, sukin syn," ozvalo sa za nami. Kevin mu strelil pištoľou medzi oči. Odtlačila som zo mňa jeho telo a zotrela si krv z tváre. Kevin mi pomohol postaviť sa a zmizol. Videla som, ako Lauren a Denis prinútili piatich ľudí kľaknúť si a čakať. Cara a Kail bojovali so zvyškom. Sam so Siennou stáli bokom.
Lakťom do mňa narazilo dievča, ktoré na mňa predtým mierilo mečom. Kopla som ju do kolena a vyhla sa jej úderu. Podrazila mi nohy a skončila som na zemi. Než som sa stihla postaviť, zaryla mi nôž hlboko do ramena. Skríkla som bolesťou a namierila na ňu pištoľ.
„Choď k ostatným." Prinútila som ju kľaknúť. Nechcela som ju zabiť. Viem, že by sa to so mnou nieslo dlho. Zabíjať netvory, čo na nás útočili bolo iné. Ale keď som nemusela vziať život človeku, neurobila som to.
Bolo po všetkom, no Kail mala zranenú nohu a mne krvácalo z ramena. Lauren vyhlásil, že musíme nájsť chatu v lese. Bola to trochu okľuka k pralesu, ale potrebovali sme lieky a zásoby. Nikto neprotirečil.
„Nebudete nás sledovať," ovplyvnil Denis ľudí.
„Neviem ako dlho to vydrží," pošepol nám. Lauren a Kevin im však pre istotu zaviazali ruky aj nohy a vzali zbrane.
„Si v poriadku?" uisťoval sa Kevin. Potláčala som neznesiteľné pálenie v pleci. Sheina tu, nebola aby nás vyliečila.
„Potrebuješ to zašiť, ale teraz na to nemáme čas," Kevin otvoril ruksak a z lekárničky vybral obväz. Postaral sa mi o ranu, zatiaľ čo Lauren obviazal Kail nohu.
„Musíme ísť."