Prebudila som sa na strašnú bolesť hlavy ešte nadránom. Pokúsila som sa trochu zakryť kruhy pod očami. Upratala som rozbité črepiny na zemi a obálku som zasunula do poličky s knihami.
Prudko som sa nadýchla čakala kým bude osem. Vpredu v skrini som našla modré roztrhané džínsy a tielko. Zamyslela som sa kedy pôjdeme na výpravu. Nech to bolo kedykoľvek, mala som chuť oddialiť na čo najviac.
Bála som sa položiť si jednu otázku. Čo ak Kevin neprežije? Prebehol mi mráz po chrbte mykla som sa pri krátkom zaklopaní.
Otvorila som dvere. Stal tam Kevin, opieral sa o kraj zárubne na tvári mal svoj typický úškrn.
"Ahoj." neodpovedala som pretože som si spomenula na včerajší list. K tomu ma napadlo, že sa mi niekto zrejme musel vlúpať do izby.
"Deje sa niečo?" opýtal sa zmätený, keď videl ako pozerám do prázdna. Pokrútila som hlavou a usmiala sa.
"Nie, vieš aký je dnes program?" kráčali sme ruka v ruke k výťahom a mňa pomaly napĺňal pocit radosti.
"Po plese nám dali deň voľna, môžme robiť čo len chceme." žmurkol na mňa.
"To znie sľubne, máš nejaký nápad?"
"Vlastne áno." usmial sa na ťahal ma po chodbe pod budovou.
Keď zastal, otočil sa mi zakryl oči. Tmu som nenávidela, ale s ním som sa cítila najbezpečnejšie. Niekde ma doviedol odkryl mi oči.
Predo mnou bola veľká miestnosť s bazénom, na sklenenom strope sa jagali svetlá z odrazu vody.
"Jedna otázka ..." zašepkal. "... vieš plávať?"
Na kraji dediny sme mali jazero, s ostatnými deťmi som tam ako malá chodievala. Otec vravela, že nikdy nevieme kedy budeme potrebovať vedieť plávať. Naučila som sa to aby na mňa bol hrdý ... pred tým ako zomrel. Nie! Dnes už žiadna zlé myšlienky.
"Áno."
"Tam nájdeš plavky." zasmial sa a postrčil ma k dievčenským šatniam. Sám zamieril do vedľajších. Dnu som našla dosť plaviek na poličkách, našla som si obyčajné čierne, ktoré mi padli. Nadýchla som sa vyšla. Kevina som nikde nevidela.
Vykríkla som keď ma zrazu schytil. Bežal a hodil ma do bazéna. Potom za mnou skočil sám.
Potopil ma a ja som ho za to ošpliechala.
"Prečo tu je vôbec bazén?" opýtala som sa keď sme sa dosmiali.
"Musíme vedieť plávať, na výprave môže byť predsa čokoľvek." Pichlo ma pri srdci keď spomenul výpravu, ale snažila som sa ten pocit potlačiť.
"Mohlo mi to dojsť." pokrútila som hlavou.
Zasmial sa. "Pochop už že si nemusíš vyčítať svoje chyby."
Pozrela som sa inde, len nie do jeho očí. Neznášam, keď má pravdu. Zdvihol mi bradu zahľadel sa mi do oči. Netrvalo dlho naša pery sa spojili.
Začali sme sa bozkávať, rukou ma chytil za bok ja som sa dotýkala jeho vlasov. Netuším ako dlho to trvalo ale nechcela som aby to skončilo. Síce mi to bolo neznáme, cítila som sa ako by som to vedela odjakživa. Kevin je tak skvelý, ale pomyslela som si, že ho až tak dobre nepoznám.
Nakoniec som sa odtiahla pozrela som sa na neho. Mala som silný pocit, že nás niekto sleduje. Toto je Cornutoevej organizácia, nie je nič zrejme čo by sa nedozvedela, ak je vážne pravda, že nechce aby mal Kevin vzťah, nemám poňatia čo by urobila ak by sa to dozvedela. Chcela som ujsť pred všetkým tím. Aspoň na chvíľu.
"Stavím sa, že som rýchlejšia." Povedala som prvé čo ma napadlo a plávala od Kevina.
"Ale to sa neráta! Vyrazila si skôr." zasmial sa plával za mnou.
* * * * * * * * *
Uterákom som si sušila vlasy. S Kevinom som strávila v bazéne niekoľko úžasných hodín. Odišiel odniesť Cornuteovej nejaké papiere, vravel že sa uvidíme. Vzdychla som si a pobrala sa von. Venovala som ešte jeden pohľad sklenenému stropu plnému farieb.
Keď som prechádzala, zastavila som sa pri dverách, ktoré mi prišli známe, už som tu bola. Otvorila som ich a vošla som. V rohoch boli pavučiny, na tablách prach. Podišla som na koniec miestnosti a kľakla si k jedinému bielemu tablu. Zlatým písmom sa tam týčilo slovo: Spojky.
Pohľad mi padol na poslednú fotku,bola som to ja. Netuším kedy ma odfotili, ale tvárila som sa tam takmer povýšene, presne ako všetky ostatné ... Počkať! Bol tam jeden chlapec, mal nakrátko ostrihané čierne vlasy, v tvári bol trochu detský, volal sa Alan Meadson. Pred mojou fotkou bola Isabell. Skončím ako ona? Zamrzla som, keď som spoznala tvár mojej mamy medzi prvými. Bola tam tak mladá, ... iná. Takú som ju nepoznala. Ako je možné že bola spojka a nikdy mi o tom nič nepovedala?
Kľačala som tam s hlavou v dlaniach minúty plynuli, nakoniec som sa postavila chystala sa odísť.
"Počkaj!" ozval sa dievčenský hlas spoza mňa. Strhla som sa. Otočila som sa zbadala dievča, spoznala som ju z fotky ... Isabell. Jej podobizeň miestami zablikotala a mala modrý nádych, ako hologram. Nič podobné som v živote nevidela.
Pozerala som na ňu ako na ducha, čo prakticky mohla byt. Radšej som tú myšlienku zahnala. Vtedy som si všimla že niečo drží v ruke ... bola na kniha. Malá čierna kniha ktorú som držala v mojom sne! Je to vôbec možné?
"Toto ..." ukázala na knižku. "Si spojky predávajú z generácie na generácu už roky."
"Teraz ju budeš mať ty Hanna." uprela na mňa zrak ktorý pôsobil trochu nadradene. Prebehol mi mráz po chrbte.
"Chráň ju, na výprave ju budete potrebovať potom ju predaj ďalšej spojke, zistíš ako. Prajem ti veľa šťastia a nezabúdaj: ... kľúč je v sebaobetovaní . Iba tak strom nájdete."
Vzápätí zmizla, čierna knižka pristáli na zemi. Odhodlala som sa zdvihnutí ju až po chvíli. Kľúč je v sebaobetovaní? Čo to znamená? Ešte otrasená som vyšla po schodoch do haly.
V izbe som sa chystala knihu otvoriť...
"Hanna!" do izby môj nečakane vtrhol Kevin. Strhla som sa knihu skryla za chrbát.
"Deje sa niečo?"
"Poď za mnou." rýchlo som zastrčila knižku do poličky vybrala sa za ním. Nasledovala som ho až do nemocničného krídla, čo neznamená dobru správu.
Ležal tam Sam.
________________________
Takže čaute. Prepáčte že som nepridal diel Skôr, bolo treba ho ešte dokončiť na bola som v tábore. Ak máte čo vytknúť napíšte robiť komentárov, dúfam, že nevidno Ako mi dochádzajú nápady. Ešte sa vám chcem pekne poďakovať za krásnych 10K čítatelov! Je to vážne šialené. Ste Úžasný, ďakujem za podporu, bez VÁS by som do nezvládla. Pamätám si aká bola som zo šťastná 100. ďakujem už sa nechcem rozpisovať. -Kate
YOU ARE READING
Strom snov
FantasyHanna Rosenová prišla o všetko. Prijala však nečakanú ponuku. Vstúpila do organizácie ktorá trénuje na každoročnú výpravu. Jej cieľom je nájsť prvý strom ktorý má schopnosť vrátiť mŕtvych. Dokáže Hanna aj cez všetky prekážky vrátiť svoj život späť...