42. kapitola

964 78 29
                                    

Vykríkla som a spadla. Kevin hodil nôž do zvieraťa a to sa zrútilo na zem.

"Hanna!" kľakol si ku mne. Pozerala som sa na moje lýtko z ktorého sa valila krv. Od bolesti som skrútila tvár. Denis sa otočil k nám. Videla som ako Sheinu nesie Trevis, bola v bezvedomí. Prečo práve vtedy keď som zranená?

"Bežte! Môže ich byť viac, doženieme vás." zakričal Kevin Denisovi. Ten sa najprv tváril pochybovačne, ale prikývol. Ostatní už aj tak boli ďaleko.

Kevin mi prehliadal nohu. Snažila som sa sústrediť na neho, nie na tú bolesť.

"Fajn, skúsiš sa postaviť?" opýtal sa ma. Prikývla som a chytila ho za ruku. No nohy mi okamžite vystrelila bolesť. Snažila som sa ju zakryť. Kevin ma podopieral a ja som myslela, že to nie je také hrozné. Dokým som sa nepohla. Chcelo sa mi vykríknuť.

"Fajn, tak takto to nepôjde." zamrmlal Kevin a zobral si ma na ruky ako princeznú. Pri inej situácii by mi to prišlo milé.

"Nie, zvládla by som to." zamračila by som sa na neho. Pochybovačne sa na mňa pozrel. Bola som veľmi rada že je v poriadku. Znovu pri mne. Od mojich narodenín sme spolu neboli sami.

Šli sme pomaly. Už som nemyslela na toho mŕtveho kríženca čo mi skoro odtrhol nohu.

Za chvíľu sme sa blížili k ostatným. Šli sme popri lese a mori. Teda ja som krívala a opierala sa o Kevina. Trvala som na tom, že pôjdem sama. Už to nebolo také hrozné. Cestou sme sa rozprávali. Počuli sme len šum oceánu a korún stromov.

Niečo som zrazu začula. Akoby jemné ťukanie. Obzrela som sa. Kevin zastal. V lese do jedného stromu ťukal ďateľ. Ale vyzeral inak. Akoby nepatril do tej prírody. Pozrel sa na nás mechanickým okom.

"Ale nie." zamrmlal Kevin.

"Čo sa deje?"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Čo sa deje?"

"Druhá organizácia." povedal a vybral sa do lesa.

"Kevin počkaj!" išla som za ním, ale nemala som dobrý pocit.

"Mali by sme sa vrátiť a povedať o tom Michaelovi." navrhla som a krívala za ním.

"Ten ďateľ nás sleduje. Musím ho zničiť než bude neskoro a prinesie im informácie. Sme v nevýhode. Môžeš ma počkať na pláži." pozrel sa na mňa.

"Ani náhodou, idem s tebou." ignorovala som bolesť v nohe. Ďateľ vysadol na strom neďaleko. Kevin sa zneviditeľnil a liezol na strom za ním. Videla som ako sa pohybujú vetvy. Tesne ako sa Kevin dostal k vtákovi ďateľ preletel na iný strom a začal tam ďobať dieru. Kým by Kevin zliezol a vyliezol na ďalší strom ďateľ by zas uletel. Ja som bola bližšie. Vytiahla som pištoľ.

Pár krát som strelila, ale dosiahla som len to že odletel na vzdialenejší strom hlbšie do lesa. S Kevinom sme sa za ním vybrali.

Keď sme sa dostali pod strom vybrala som z čižmy dýku a namierila. Nesmiem minúť. Zamerala som svoj cieľ. Bola už tma, ale toho vtáka som videla dobre. Vydýchla som a hodila dýku.

Prepichla ďateľa ktorý spadol na zem a jeho oči stmavli. Usmiala som sa keď zrazu za pod nami zatriasla zem.

V momente sme sa prepadli pod zem. Zvrieskla som keď som na zranenú nohu spadla do malej priekopy. Jediné svetlo pochádzalo z mesiaca. Počula som ako Kevin vytiahol z ruksaku baterku.

"Toto nie je dobré." zamrmlal a svietil okolo seba. Zem bola niekoľko metrov nad nami.

"Možno by si dokázal vyliezť a zavolať pomoc" povedala som. Noha ma začala pri každom pohybe znovu bolieť viac.

"Na tom povrchu sa nedá dobre zachytiť, k tomu nenechal by som ťa tu." povedal. Usmiala som sa. Ak už mám v nejakej jame trčať, som rada, že je to s Kevinom.

"Takže tu len počkáme? A potom čo?" zamrmlala som.

"Takéto pasce vyrábajú lovci na zvieratá, vždy ráno všetky skontrolujú. Ak je to jedna z nich niekto nás dostane von, alebo nás začne Michael hľadať. Aj keby pokračovali bez nás, strom by nenašli bez pomoci spojky."

Sadla som si na studenú hlinu. Bolo tu málo miesta. Ak sa odtiaľto do rána nedostaneme donútim Kevina vyliezť a nechať ma tu. Michael nás zabije. Už si viem predstaviť jeho výraz.

Zatiaľ čo som sa hrabala v mojom ruksaku Kevin sa stále prechádzal okolo stien pasce. Riadne ma znervózňoval.

"Si hladný?" opýtala som sa. Po prehľadaní našich batohov sme mali sušené mäso, ovocie, vodu a balík čokoládových tyčiniek. Kevin pokrútil hlavou a opäť sa prechádzal dookola. Vzdychla som si a otvorila sušené ovocie.

"Možno mali dať tie hodinky na komunikovanie všetkým." poznamenala som.

"Sú na posielaní informácie Cornuteovej. Je nedôverčivá, preto ich dala len Michaelovi a Trevisovi." zdalo sa mi to ale pri Trevisovom mene sa zatváril trpko?

"Vážne nechceš?" opýtala som sa a posúvala mu balíček so zvyškom sušeného ovocia. Zobral si ho a prisadol si ku mne. Opreli sme sa o stenu. Sedeli sme na spacom vaku. Ochladilo sa. Pozerala som sa na čiernu oblohu.

"Kde je Lauren s Ninou?" opýtala som sa, keď som si spomenula, že som ich nevidela.

"Odišli niekde do lesa, nemali na výber." zamrmlal trochu skleslo.

"Vidíš nejaké hviezdy?" zašepkala som upierajúc zrak na prázdnu oblohu.

"Ani jednu. Ty?"

"Tiež nič." naraz sme sa na seba pozreli. Pár sekúnd sme si skúmali oči.

Naklonila som sa k nemu a on ma pobozkal. Začali sme sa bozkávať, jeho ruky blúdili po mojich bokoch. Ja som mu prešla po vlasoch a priťahovala si ho bližšie. Zvalili sme sa nižšie na spacák a ja som sa ocitla nad ním. Začala som ho jemne bozkávať a potom vášnivejšie. Rukami mi prechádzal po chrbte a začal ma bozkávať na krku. Potichu som vzdychla.

"Nechcem nič urýchliť" zašepkala som keď mi vyhrnul tričko. Prikývol a pobozkal ma.

Ležala som mu v náručí. Pozerali sme sa na hviezdy spolu. Vedela som, že ich obaja vidíme. Cítila som sa šťastne a bezpečne. Bola som zamilovaná.























___________________________

Ahojte :) Zaujímalo by ma aké sú vaše obľúbené postavy zo SS (Nie nie je to aby som ich mohla zabiť)a ktoré zas nemusíte. Určite mi dajte vedieť do komentu a ste team #Kenna? <3 :D Ďakujem krásne za 100 followers :) A tiež je hore trailer k príbehu ktorý mi urobila jedna baba :) nie je úplne podľa predstáv ale stačí, dajte vedieť ako sa vám páči, pri prológu je ešte jeden trailer ak ste ho nevideli určite to napravte. Ďakujem ☺ -Kate

Strom snovWhere stories live. Discover now