Strom snov

27.kapitola

Triasla som sa, keď už som myslela na najhoršie, dvere od Cornuteovej pracovne sa rozleteli, vyšli z nich ľudia v uniformách organizácie medzi nimi aj Trevis a Lucas. Tí ľudia v čiernom sa rozbehli ku vchodu, nechceli bojovať, zrejme niečo ukradli. Vedľa mňa sa objavila riaditeľka.

"Už si uvedomuješ čo sa môže stať ak k tomu nebudeš pristupovať zodpovedne?" takmer zasyčala. Sklonila som hlavu, nemohla som jej odporovať, radšej si priznám chybu.

"Choď k ostatným." povedala ľadovým hlasom a odišla. Keď som prechádzala okolo vchodových dverí všimla som si našich, zachránili Siennu ale zrejme ich nechali odísť. Poviem im, že tam bol Ray? Vedia to? Aj o tých schôdzach v lese? Som čoraz viac zmätenejšia. Prišla som do miestnosti 10 kde sa konali naše porady.

Všetci v sedeli a rozprávali sa, všimla som si, že niektoré mapy a papiere na stenách a stole chýbajú. Všetky hlavy sa otočili na mňa. Kevin ku mne okamžite prišiel.

"Kde si bola? Mal som strach" objal ma. Prišiel ku mne aj Denis.

"Nevidela si Siennu?" skôr ako som stihla odpovedať, prišla Cornuteová, Lucasom a Sienna ktorá si sadla dozadu so mnou Denisom a Kevinom.

"Máme problém." vyhlásila Cornuteová.

"Došlo k prepadnutiu, ľudia z druhej organizácie museli obísť naše bezpečnostné zariadenia. Ukradli skoro všetky dôležité informácie, máme kópie ale teraz nie sme vo výhode." v miestnosti začal šumot, ľudia zmätene pozerali na riaditeľku.

"Druhá organizácia?" opýtala som sa ticho Kevina.

"Snáď si si nemyslela, že strom chceme nájsť ako jediný."

"Ale ako mohli vedieť kde sa nachádzame." opýtal sa Michael.

"Medzi nami bol zradca. Ray predával informácie nepriateľom, odišiel s nimi, chceli zobrať aj Siennu. Možno ju potrebovali keď vie ovládať prírodu." ľudia vyzerali byť ešte viac zmätenejší.

"Čože?!" hlesla Kail, bolo mi to ľúto. Kail si s Rayom rozumela, mala som jej povedať, že som ho v lese videla? A Sienna vie ovládať prírodu? Pozrela som na jej ruku ktorú jej zdobil biely náramok.

"Ale, čo teraz?" prerušil rozhovory Lauren. Miestnosť utíchla a zraky sa upreli na riaditeľku. Ona si vymenila pohľad s Lucasom a povedala to čo všetci už vedeli, ale aj tak ich to zamrazilo.

"Musíte vyraziť na výpravu čo najskôr." rozľahlo sa po miestnosti.

Naše kroky sa ozývali prázdnou chodbou. Ja a Kevin sme smerovali k našim izbám. Nikto neprehovoril ani slovo, ale moje myšlienky prúdili bez prestávky. Všetko bolo zrazu skutočnejšie a mne začínalo dochádzať čo sa deje. Za pár dní môžem byť mŕtva, alebo niekto z mojich priateľov, Kevin...

Striaslo ma, pociťovala som úzkosť a priala si aby sa moje problémy vyriešili, kiežby to bolo tak jednoduché.

Kevin ma odprevadil k dverám. Zastali sme a ja som sa na neho pozrela. A jeden pohľad bol viac ako tisíc slov. Mysleli sme na to isté, možno zostáva len pár dní, pretože ideme na výpravu za budúcnosťou v ktorej umrieme kvôli ľuďom, ktorých milujeme. Stojí to za to? Je aj iné riešenie? Pobozkal ma a ja som si smutne pomyslela, že je to možno naposledy.

Po líci mi stiekla slza, utrel ju a tuho objal, možno už nikdy nebudem cítiť jeho vôňu a cítiť sa pri ňom v bezpečí, pocit akoby som spadla na dno a nevedela sa postaviť bol príliš silný. Slečna Harperová písala v liste, že nie je všetko stratené, a keď tá chvíľa príde, budem to vedieť.

Teraz to nie je, ale nechcem čakať na niečo čo si ani neviem predstaviť. Pustila som Kevina a pokúsila sa o úsmev. Ak nebudem bojovať, tak nie je šanca, že dosiahnem čo chcem. Vošla som do izby a zavrela za sebou dvere. Sadla som si na posteľ a rozmýšľala nad chvíľami čo som tu zažila, ľudí ktorých som tu spoznala a časť seba ktorú som tu našla.

Ako už niekoľko krát pred tým sme sa všetci členovia výpravy zišli vonku pri ohnisku a posadali okolo neho, Kevin zobral gitaru a v tme sa zapálila vatra. Bol to večer plný spomienok a priateľských rozhovorov. Každý bol smutnejší, ale o to sme sa to snažili nedať najavo. Jediný kto nevyzeral, že si niečo pripustil bol Michael. Vodca výpravy.

Trevis si ku mne prisadol a usmial sa. "Posledná noc tu čo?"

"Cara mala pravdu. Zomriem skôr ako sa dostaneme do polky." prehovorila som. Na to sa zasmial. Nechápavo som na neho zazrela.

"Hanna, nevidel som nikoho s takou snahou sa tak rýchlo učiť sebaobranu, typujem, že sa dostaneš najďalej zo všetkých."usmiala som sa.

"K tomu, môžem tam na teba dať pozor." uškrnul sa.

"Ako to myslíš." zamračila som sa.

"Idem s vami, Ray odišiel, bol som niečo ako náhradník." povedal trochu trpko. Nechcela som si to pripustiť. Trevis môže prežiť, nechcem aby išiel.

"Zaslúžime si niečo lepšie. Najmä ty, takto to nemalo byť." spomenula som si, že keď som bola malá predstavovala som si budúcnosť plnú krásnych možností bez smútku, nič také som nepoznala.

Vedela som, že dlho na mňa pozeral a myslela som si, že povie niečo vtipné ako vždy, ale zaskočil ma.

"Máš pravdu."

Keď ku mne prišiel Sam, zosmutnela som, ako môže ísť na výpravu keď je taký malý, je mi ho fakt ľúto.

Neskôr som sa rozprávala s Kail, ktorá bola ešte stále trochu vykoľajená z toho, čo urobil Ray. Skončila som pri Kevinovi, ktorý hral a ja som si oprela hlavu o jeho rameno, všetci začali spievať pesničku, ktorú som nepoznala, rozhliadla som sa navôkol, Sienna držala Denisa za ruku, Cara s jej otcom po boku sa usmievala, George, Lauren a Kail sa kývali do rytmu, Trevis si podupkával nohou vedľa Sheiny. K tomu tu bolo aj zopár ľudí ktorých som nepoznala, zrejme pešiaci. Pripadala som si akoby som nebola len v kruhu priateľov, bolo to niečo viac. Ako rodina, nechcem ich stratiť, najmä Kevina nie, nesmiem to dovoliť.

Večer skončil, hudba doznela oheň vyhorel. Tak isto ako náš pobyt tu. Zajtra odchádzame a ja nechcem myslieť na to čo nás čaká. Sedeli sme zrejme posledný krát všetci pokope. Musím nájsť ten strom, keď ho nájdem, môžem vrátiť okrem rodiny aj tých čo umreli na výprave a to ma bude celý čas hnať vpred.

Tento večer som brala ako rozlúčku zo všetkým starým, zajtra začne čosi úplne iné a ja musím byť pripravená sa snažiť najviac ako dokážem.

_______________

Zdravím všetkých čo sa tešili na výpravu. Prepáčte, keď je tento diel príliš neakčný a suchý, ale je to posledný diel ktorý je mierumilovný :D Chcela som sa so všetkými rozlúčiť pred výpravou. Trochu sa obávam či sa mi ju podarí dobre napísať ale aj sa teším. Takže nezabudnite dať názor do komentu a kľudne aj nejaký nápad ktorý sa hodí do výpravy, len mi to pomôže. Ďakujem za všetko :* -Kate

spoiler z výpravy: Pripojí sa k nim ďalšia spojka.