Prebrala som sa na lúče slnka svietiace mi do tváre. Chvíľu mi trvalo kým som zistila že mám zviazané ruky. Trhla som hlavou. Ležala som na tráve. Predo mnou som zaregistrovala sediacu postavu. Keď sa postavila zavrela som oči.
"Nemôžme čakať, musíme vyraziť." počula som chlapčenský hlas. Na to ma niekto zobral do náručia. Už som plánovala útek. Pištoľ neprichádza do úvahy kvôli zviazaným rukám. Mám však moment prekvapenia. Môžem ujsť, aj keď nemám poňatia kde som.
Počkala som pár minút. Mužská postava ma niesla, počula som aj ďalšie kroky. Na ľavo od nás bolo ticho, mohla by tam byť úniková cesta.
Rozhodla som sa že teraz je správny čas. Zrútila som sa na zem a skôr ako ktokoľvek mohol spozornieť rozbehla som sa do lesa. V živote som tak rýchlo nebežala. Srdce mi prudko bilo. Človek čo ma niesol bežal za mnou, bol rýchli.
Začala som strácať dych a ten za mnou ma doháňal. Práve keď som si myslela že mám šancu ujsť zakopla som o koreň a spadla na zem. Rameno ma zabolelo, ale na to som nemala čas rozmýšľať.
Chlapec už bol nado mnou, nemohla som ujsť. Ani som si nestihla všimnúť jeho tvár keď ma zdvihol zo zeme za lano ktorým som mala zviazané ruky.
"Vážne si si myslela že ujdeš?" začula som jeho posmešný hlas. To ma ešte viac naštvalo. Šiel za mnou keď sme sa vracali späť.
Ale ja som sa tak ľahko vzdať nechcela. Po pár sekundách som sa otočila a udrela ho do tváre a pokúsila sa znovu ujsť. Tentokrát ma chytil hneď. Kopala som ho a snažila sa mu vytrhnúť, no bol prisilný.
"Hej prestaň. Nevieš kde si, sama by si tu zomrela." povedal. Konečne som sa mu pozrela do tváre. Ten chlapec mohol byť v Kevinovom veku, mal tmavé vlasy ktoré mu trochu padali do očí, ktoré mal hnedé. Bol veľmi pekný, čo sa zhodovalo s jeho svalnatou postavou. Neverím že som na to práve pomyslela.
"Kto ste? Prečo ste ma uniesli?" pýtala som sa a zazerala na neho.
"Sme organizácia na hľadanie stromu, potrebujeme ťa ako spojku." povedal pokojným hlasom a mne všetko došlo.
"Robíš si srandu? Moja organizácia ma potrebuje tiež, som s nimi dobrovoľne narozdiel s vami." mračila som sa na neho.
"Na to je už trochu neskoro Hanna." povedal a mne prešiel mráz po chrbte.
"Ako vieš moje meno?"
"Zobrali sme ti batoh." vysvetlil. Museli nájsť list od slečny Harperovej. Videli čiernu knihu?
"Vráťte mi ho!"skríkla som.
"Kľud zlatko." uškrnul sa. "Dostaneš ho." Vôbec ma to neupokojilo. Už sme skoro boli pri ostatných. Boli tam ďalší dvaja muži a jedno dievča. Myslela som že budú viac. Buď sa rozdelili alebo zvyšok zomrel. Možno aj ich spojka. Najradšej by som znovu ušla. Ale vedela som že to je beznádejné.
Chcela som zas byť pri mojich priateľoch, nikdy som si nepomyslela že sa toto stane. Predstavovala som si ako ráno zistili že tam nie som. Čakajú tam? Odišli bezo mňa? Hľadajú ma?
Všetky možnosti ma znepokojovali. Nevedela som čo robiť. Strachuje sa o mňa Kevin? Čo budú robiť bez spojky? Ako sa k nim dostanem? Les vyzerá všade rovnaký.
"Takže, ako sa dostaneme k stromu?" opýtal sa jeden muž. Bol nízky a mal dlhé vlasy zviazané v cope. Bola som ticho. Neplánujem im v ničom pomáhať.
"Pozri, všetci chceme to isté. Nájsť strom." povedal jemným hlasom chlapec čo ma naháňal.
"Nechaj to tak Linden. Možno nám to povie po zlom." povedalo mu dievča. Zazrela som na ňu. Vlastne by som im to mala povedať. Je to jediná cesta ako stretnúť našu organizáciu. Nemám inú možnosť.
"Je to na sever k pralesu." povedala som. "A teraz mi vráťte môj ruksak." je to jediná vec čo mi ostala. Chlap ktorý bol vysoký a bledý mi ho hodil.
Keď sme vyrazili, mala som v pláne ísť posledná a potom nepozorovane ujsť. Nanešťastie Linden s tím dievčaťom šli hneď za mnou. Z ich rozhovoru som postrehla že to dievča sa volá Chloe a sú súrodenci. Typujem, že sú dvojčatá. Vyzerajú rovnako starý.
Cítila som sa fakt hrozne. Ako som sa tu ocitli. Týchto ľudí nepoznám. Až teraz som si začala uvedomovať ako mám rada ľudí z našej organizácie. Držíme spolu, tu ma držia ako väzňa.
Kráčali sme a čas sa mi vliekol. Myslela som len na negatívne veci. Hovorila som si nech ide ďalej, že to bude v pohode. Možno keď nás niečo napadne podarí sa mi ujsť. Ale Linden má pravdu, kde by som potom šla? Ostatných by som nenašla a sama by som zomrela. Najlepšia možnosť je jednoducho pokračovať k pralesu.
Cesta trvala snáď večnosť, keď sme si konečne urobili prestávku na obed. Sadla som si na zem a pozerala do prázdna keď mi niekto hodil fľašu s vodou. Bol to ten chlap s dlhými vlasmi, volal sa Marco. Ten druhý, vysoký bol Darren. Postrehla som to z ich rozhovorov. Ja som bola celý čas ticho, odpila som si. Boli zásobení kopou jedla. Najmä ovocie a mäso. O pár minút som začula kroky. Neboli ľudské. Bolo to skôr ako rýchle zvuky kopýt.
Boli to tri kone ktoré naháňal asi tucet púm. Postavila som sa.
"Bežte!" skríkol Marco a my sme sa rozbehli. Mali sme náskok pred koňmi aj pumami, ale vedela som že nás ľahko dobehnú. Čo urobíme?
Bežali sme rýchlo, ale o chvíľu nás kone dobehli. Za nimi boli pumy. Veľa možností nám neostávalo. A každú chvíľu hrozilo že sa mi nohy podlomia a nebudem vládať bežať ďalej.
Kone už boli pri nás. Vtedy Marco vyskočil na jedného koňa. Trochu sa splašil ale bežal ďalej. Vlastne to nebol taký beznádejný nápad. Chloe s Darrenom s ťažkosťami vyskočili na ďalšieho.
Posledný kôň bol pri nás. Pri behu na neho Linden vyskočil a podával mi ruku. Ledva som stíhala behať vedľa nich. Keď už som myslela že mi ujdú chytila som jeho ruku a vyšvihla sa na konský chrbát. Šli sme tak rýchlo že som sa skoro neudržala musela som sa Lindena chytiť. Pumy boli tesne za nami. Skoro nás dobiehali a ja som sa začala báť.
______________________
Konečne nové postavy! Niekto z vás sa v komentoch trafil že ju uniesla 2.organizácia. Fakt nechápem načo som vymýšľala Lindena ale je tu a milujem ho, je aj hore na fotke :D S koňmi mala byť pôvodne #Kenna scénka ale nevyšlo to :D Hádam to je aj tak v pohode, ako vždy zanechajte odozvu. -Kate
أنت تقرأ
Strom snov
خيال (فانتازيا)Hanna Rosenová prišla o všetko. Prijala však nečakanú ponuku. Vstúpila do organizácie ktorá trénuje na každoročnú výpravu. Jej cieľom je nájsť prvý strom ktorý má schopnosť vrátiť mŕtvych. Dokáže Hanna aj cez všetky prekážky vrátiť svoj život späť...
