Strom snov

25.kapitola

Po sprche som si ľahla do postele bola som hrozne vyčerpaná. Na všetko som zabudla a zaspala.

Ráno som zobrala čiernu knižku od Isabell. Nadýchla som sa a otvorila ju. Prelistovala som ju celú. Bola prázdna. Okrem poslednej strany. "Kľúč je v sebaobetovaní." zvláštne. Načo mi bude kniha s jednou vetou? Keď som ju vkladala do poličky všimla som si nejaký list. Zobrala som ho o prečítala.

"Ten, ktorý otrávil Sama a doriadil Siennu je ten istý človek, s ktorým si Ray dohaduje schôdzky. Ale ak sa chceš ráno zobudiť, nikomu to nevrav."

Moja ruka papier pokrčila bez toho aby som si to uvedomila. Stačilo. Chcem vedieť čo sa tu deje a kto mi to posiela.

Zabuchla som za sebou dvere a pobrala sa na raňajky. Stretla som sa s Kail a s Kevinom, pri-sadli si k nám Denis so Siennou.

Zhovárali sme sa a mojej pozornosti neunikol vianočný stromček v rohu jedálne. Zatiaľ nebol ozdobený. Je aj v hale a začína to mať atmosféru. Chýba ešte sneh. Pri-stihla som Kevina sa na mňa usmievať. Zase. Po tréningu kde mal každý lepšiu náladu lebo sme nerobili nič zložité sme mali prestávku. Obed prebehol rýchlo, k tomu hrali koledy čo bolo na pomery organizácie dosť nezvyčajné. Cítila som sa inak.

Poradu sme nemali ani nič také špeciálne, tak ma Kevin ešte zobral do budovy tréningu.

"To si robíš srandu." zamračila som sa na meč v mojej ruke.

"Nie musíš vedieť všetko." zasmial sa Kevin.

"Mám pištoľ, pamätáš?" ukázala som na svoj náramok.

"To ti v boji z blízka nepomôže."

"Fajn, tak čo mám s tým robiť." Postavil sa za mňa a ukázal niekoľko pohybov rukou. O hodinu mi to šlo lepšie a aj sme sa zabavili. Vedľa sa začali byť Denis s Laurenom. Zrejme si z toho nič nerobia a majú to na dennom poriadku. Keď sme mali dosť šli sme do izieb. Dala som si teplú sprchu a obliekla sa do voľných bavlnených šiat.

Niekto klopal na dvere, prišla som k nim a otvorila ich. Stála sam Sienna, čo ma dosť prekvapilo, odkedy v nemocničnom krídle povedala, že ma pozná sme sa veľmi nerozprávali.

"Ahoj, napadlo ma, že by sme mohli ísť pozrieť Sama. Prebral sa, bolo by fajn keby sa pozeral ako zdobíme stromček. Denis a Kevin sú už dole." usmiala sa a ja som si spomenula na ranný lístok. Rozhodla som to ale dostať z hlavy a súhlasila som. Šli sme spolu dole a uvedomila som si, že Sienna ide na výpravu, je mi jej ľúto tak ako ostatným bolo pred tým ľúto mňa. Až teraz si uvedomujem prečo.

Prišli sme k Samovi ktorý vyzeral slabo, ale lepšie ako minule. Sedel v jedálni s dekou na kolenách a začula som ako mu Sheina vraví, že sa bude musieť vrátiť do postele. Veľký ihličnatý strom v rohu jedálne mal okolo seba už obtočenú zlatú reťaz. Denis vyzeral, že už už spadne z rebríka a Sienna sa mu vybrala na pomoc. Ja som prišla k Samovi, slabo sa usmial.

"Ako sa máš?" opýtala som sa ustarane.

"Mizerne. Ani si nepamätám čo sa stalo." zamrmlal a ironicky sa usmial. Objala som ho. Keď som zbadala jeho náramok napadlo ma: "Čo vlastne vieš?"

"Môj talent? Viem spoznať klamstvo, na výprave je to veľmi užitočné viem čo je skutočné a čo ilúzia."

Zamyslela som. To je zaujímavé, ale bola som naštvaná že taký malý chlapec ide na samovražednú výpravu. Ako sa tu vlastne dostal?

"Prišiel som tu s Denisom pred piatimi rokmi, je môj brat keď mi zomrela mama nemali sme kam ísť, potom sme objavili organizáciu, vraj sme potrebný a vlastne sme nemali na výber."

Zaujalo ma koľko toho prežil, opýtala som sa ešte na Denisou talent.

"Denis má niečo ako telepatiu, vie niekoho uspať len pohľadom." uznanlivo som prikývla. Otvorili sa dvere a vošla Cara. Sam sa zasmial.

"Čo?"opýtala som sa.

"Cara, vie hýbať vecami bez dotyku, je to vážne husté ale veľmi nerada sa predvádza pred ľuďmi k tomu musí trénovať aby sa zlepšovala." páni, začnem závidieť ostatným? Ja mám tak vraždiacu zbraň v ruke kedy chcem a viem nájsť strom, nič extra mi to nepríde.

Pomáhala som vešať veľké ozdoby na stromček a v pozadí začali vyhrávať koledy. Smiali sme sa a bolo to vážne skvelé. Na večeru sme mali rybu so zemiakovým šalátom a pod veľký vianočný stromček pribúdali darčeky. Nemohla som samozrejme nič kúpiť, tak som Kevinovi dala slnečnicu zo záhrady, je to totiž pre mňa symbol, spomínam na to ako mi ju dal, keď sme boli prvý krát v záhrade. Po peknom večeri sme si vonku sadli okolo ohňa a Kevin hral na gitare. Kývali sme sa do rytmu hudby. Po čase som sa konečne cítila bezpečne akoby som mala rodinu. Vlastne ju asi aj mám a tak to má byť. Možno bol môj osud dostať sa tu, oprela som sa o Kevinove rameno a usmievala sa na oblohu posiatu hviezdami.

_____________________

Ahojte, pevne dúfam že vás neomrzelo čakanie na novú časť. Nemala som správnu Vianočnú náladu, s časťou nie som dostatočne spokojná ale snáď vystačí. Napadla ma taká vec, niektoré veci z výpravy mám už premyslené a aj by som vám nejaký ten spoiler prezradila takže ak ho chcete k ďalšej časti dajte na túto časť 10+ votes :) LOVE YOU -Kate