Strom snov

49. kapitola

"Musíme nájsť nejakú vodu." vyhlásil Denis ktorý sa chopil vedenia. Nikto neprotestoval, boli sme už unavený a nemali jedlo.

"Cítim že je blízko." povedala Sienna. Jej dar je vážne zvláštny. Aj keď táto situácia nebola dobrá, bola som rada že som aspoň s Kevinom. Je veľká opora.

Po nejakej hodine sme našli jazero. Bola som už poriadne smädná. Doplnili sme zásoby vody a napili sa. 

Postavila som sa a pozrela na tú vodu. Mojim mastným vlasom by neuškodilo okúpať sa. A asi to nenapadlo len mňa.

Kevin ma zdvihol a za môjho kriku ma hodil do jazera. Ponorila som sa pod priezračnú vodu. Bol to skvelý pocit. Keď som sa vynorila videla som ako si Kevin vyzliekol tričko a skočil za mnou. Ostatní, okrem Sheiny urobili to isté. Slnko svietilo a mne sa na chvíľu podarilo zabudnúť na všetky zlé veci čo sa stali.

Začali sme sa špliechať. Smiali sme sa a Kevin si ma posadil na jeho ramená. Denis Siennu tiež a začal sme sa pretláčať. S Kevinom sme vyhrali a Sienna spadla do vody. Zasmiali sme sa a robili blbosti ešte nejak čas.

Sam si o chvíľu šiel sadnúť k Sheine a čakali na nás. Konečne sme sa rozhodli ísť ďalej. So Siennou sme sa šli do lesa prezliesť do suchého oblečenia.

"Som rada že ste to s Kevinom vyriešili." usmiala sa na mňa Sienna a sušila si jej dlhé svetlé vlasy.

"Ja tiež. Vážim si že mi odpustil, aj keď ja sama sebe asi neodpustím." pousmiala som sa.

"Sú aj horšie veci. Napríklad sa objaviť celá od krvi v organizácii, nič si nepamätať a k tomu sa ísť zabiť na výpravu do lesa." zasmiala sa.

"Vážne si nič nepamätáš?" opýtala som sa.

"Bola som doma a šla spať ako vždy, potom som sa prebudila u vás." pokrčila plecami. Ja som sa rozhodla že chcem ísť, pre ňu to musí byť ťažké.

Keď videla môj pohľad ešte dodala: "Denis mi veľmi pomáha, keď sa dostaneme k stromu, budeme spolu navždy." zaleskli sa jej oči v žiari slnka. Usmiala som sa a vrátili sme sa k chlapcom a Sheine.

Išli sme ďalej popri jazere. Denis pozoroval kompas. Na konci jazera bol močiar. Videla som ako sa Sheine ide čoraz ťažšie, bola bledá aj keď sa všetko snažila zakryť. Pousmiala som sa na ňu, bolo mi to tak ľúto. Kiežby sme našli spôsob ako jej pomôcť, ale ako keď to nechce nikomu povedať?

Po nejakom kúsku cesty sme prešli okolo močiara. Rozprávala som sa s Kevinom keď všetci zastali. Sam pozeral uprene do zeme.

"Sam?" opýtal sa ho Denis. Nereagoval.

"Zase to vidíš?" zhrozil sa Denis. Sam sa mu po chvíli zahľadel do očí. 

"Stane sa niečo zlé." povedal. Netušila som ako to vie. Hneď nato sa v priebehu pár sekúnd stalo niekoľko vecí. Niečo tmavé vyskočilo z močiara a zahryzlo sa Samovi do nohy. Sienna zvrieskla. Ja som nestihla zareagovať. Bol to krokodíl. A vo vode boli ďalšie dva. Od strachu som strnula na mieste.

Sam skrivil tvár do bolestivej grimasy. Denis vybral meč a sekol do krokodíla. On však stisk nepovolil. Denis sekol druhý krát a on konečne povolil. Potom zobral Sama na ruky. Určite by nevládal chodiť, nie to behať. Krokodíly vyšli za nami. Vždy ma nieto zvieratá desili. Útočia vo vode i na súši, k tomu vedia splynúť s prostredím.  Našťastie nie sú ktovieako rýchle. 

Ďalšie dva krokodíly vyšli z vody. Oči sa im leskli a ich zuby ma vydesili. Viem že by sme nemali robiť prudké pohyby ale asi je čas utiecť. 

"Teraz." povedal Kevin a my sme sa rozbehli. Neboli tak pomalí ako som myslela. zahnali nás k vode. Nebolo už kde utiecť. Srdce mi rýchlo tĺklo. Kevin zobral meč a zneviditeľnil sa. Sienna sa snažila uväzniť ich koreňmi no nevedela sa sústrediť.

"Stojte." chcel ich telepatiou zahnať Denis no ani to nezaberalo. Aj keby sme začali bojovať, nevidím šancu že by sme to všetci zvládli. Sheina ledva stála na nohách a zranený Sam odpadol. Zúfalo som sa obzerala pre nejaký únik.

"Musím ísť cez vodu." povedala som. Modlila som sa aby tam neboli ďalšie krokodíly a aby Denis Sama uniesol. 

Ostatní nevyzerali príliš nadšene ale privolili a keď Siennu skoro uhryzli skočila do vody. Nasledovali sme ju. K druhému brehu to nebolo ďaleko. Vlastne to mohlo vyzerať jednoducho, keby nás tie krokodíle neprenasledovali. Boli oveľa lepší plavci ako my. A strach ma poháňal plávať rýchlejšie. O pár minút som bola na brehu a zistila som že som tu prvá. Kevin sa pri mne objavil a ja som si vydýchla. Dúfam že sa ostatní poponáhľajú. Boli už skoro tu, Denis ťažko niesol Sama. Tie príšery boli tesne za nimi.

Pomohla som Sheine z vody. Zachvíľu prišla Sienna. Denisovi to so Samom na rukách trvalo dlhšie ako som myslela.

"Pomôžem mu." povedal Kevin a skočil späť do vody. Chcela som ho sebecky zastaviť, no aj tak som vedela že by urobil všetko aby pomohol ostatným. Hrýzla som si peru a sledovala ako zobral Sama. 

Denis sa dostal k nám. Kevin sa tesne minul s papuľou jedného krokodíla a dostal sa na breh. Denis opäť zobral Sama a rozbehli sme sa do lesa. Nestarala som sa či ideme správnym smerom, len sme bežali. Po chvíli sme prišli do úžiny. Keď vylezieme hore, krokodíly nás nebudú prenasledovať. Začala som šplhať, nebolo to až tak vysoko.

Za mnou išiel Kevin. Všimla som si že je nejaký nešikovný. Vyšiel hore a ja som uvidela jeho ruku ktorá krvácala.

"Bože si zranený." zamrmlala som, musel ho v tej vode zraniť krokodíl. Sheina vyčerpane vyliezla. Zbadala Kevinovu ruku.

"Nič to nie je." povedal Kevin. V inej situácii by som sa možno zasmiala, z jeho ruky sa valila krv. Sheina sa jej dotkla a pomaly ju vyliečila. Ale nie úplne, jej sila ubúda.

"Vďaka." poďakoval jej Kevin. Potom som šla pomôcť Sienne a Denisovi vytiahnuť Sama. Keď sme boli konečne všetci hore postavili sme stan na kraji lesa. Už sa nikomu nechcelo nikam chodiť.

Sheina sa chystala vyliečiť Samovi nohu. Sadla si k nemu. Skôr ako stihla niečo robiť zastavila som ju.

"Si si istá, že si na to dosť silná?" opýtala som sa.

"Nie, ale musím to urobiť." so zlým tušením som ju sledovala.

"Môžeš počkať kým nebudeš silnejšia." navrhla som.

"Nechápeš to. Nebudem silnejšia. A ak ho nevyliečim teraz zomrie. Chcem aby posledná vec ktorú urobím bola niekomu pomôcť."

"Čo tým myslíš?" opýtala som sa aj keď som to už vedela, len som to odmietala.

"Ak chcem zachrániť Sama, musím mu odovzdať celú moju silu. Neprežijem to." povedala odhodlane a vtedy som si uvedomila ako veľmi ju obdivujem. Pokrútila som hlavou. Už som vedela že je rozhodnutá a nič ju nepresvedčí. 

"Ostáva mi už len rozlúčiť sa." smutne sa usmiala.

__________________________

Ľudia my sme prekročili 2K votes! Krásne vám ďakujem. A prepáčte za Sheinu, dej to vyžadoval. A príbeh bude emotívnejší, keď sa hneď tak nevyliečia. Som fakt hrozná, dúfam že na SS nezanevriete. Ako vždy zanechajte odozvu. :) -Kate