Strom snov

59. kapitola

"Počkajte." povedala som. Stáli sme pred pralesom. Nikto tu nebol. Musím tu Lindena a Chloe zdržať. 

"Mali by sme tu prespať." 

"Na to nie je čas. Musíme ísť." zamračila sa Chloe. Boli stále mimo z toho, že stratili svoju organizáciu.

"Nie, vedela som že máme ísť k pralesu. Chvíľu bude trvať kým si uvedomím, ktorým smerom ďalej." klamala som. Popravde, som nikdy nevedela akou cestou sa dostať k stromu. Len, že je to na sever. Niekedy som myslela, že je to jedna veľká chyba a spojka nie som. Ale potrebovala som tu počkať na moju organizáciu.

"Tak fajn." vzdychol Linden. Asi nemali silu protestovať. Bola som taká nervózna a plná očakávaní. Rátala som sekundy dokedy uvidím Kevina a ostatných. 

Napadlo ma niečo, na čo som nepomyslela. Čo bude s Chloe a Lindenom. Predsa ma uniesli. Čo keď ich zabijú Nie, ale ani nechať ich samých ich tu nechcem. Sú síce z druhej organizácie, ale kedysi boli v našej. 

Musím ich presvedčiť, že sa nám zídu. Nemám srdce nechať ich samých keď stratili vlastnú organizáciu. Viem aký je to pocit. Máme sa tu stretnúť aj s Michaelom a ostatnými, snáď prídu.

Po hodine mi klesla nálada. Začala som mať pochyby. Ale vedela som, že prídu. Musia. Darren mal stan, takže budeme musieť spať pod hviezdami. Chloe niekam šla a Linden si sadol ku mne. Znervóznela som. Od toho bozku sme neboli sami. Neviem ako sa mám pri ňom cítiť. Ale nie som zmetená, vybrala som si Kevina. 

"Myslíš, že to zvládneme? Len mi traja až k stromu?" opýtal sa ma.

"Kto vie. Možno to bude ľahšie ako sa zdá." pousmiala som sa. Snáď Linden pochopil, že to čo sa medzi nami stalo bola chyba. Naviac, chápem že človek musí byť na výprave osamelý. 

"Vieš... chcel som sa ti ešte raz ospravedlniť. Viem, že chodíš s Kevinom sledovali sme vás." povedal.

"Vlastne už spolu nie sme. Ale milujem ho. Prečo ťa to vlastne tak mrzí? Nemáš byť ty ten zlý?" zasmiala som sa.

"Pred dvoma rokmi na výprave... pobozkal som Isabell. Kevin sa to dozvedel." sklonil hlavu. Snažila som sa ho neodsúdiť. Ale napadlo ma, že Kevin nebude šťastný že ho znovu vidí. Snaží sa mu prebrať dievča - dvakrát, a viní ho za jej smrť.

"Každý ma svoju minulosť." povedala som nakoniec. Predsa len, neviem tú Kevinovu. Moja tiež nie je bohvie aká.

Zahľadela som na prales. Tropické stromy sa rozprestierali pozdĺž. A my sme boli rovno pred vchodom na malú cestu. Chcem aby tu už boli.

Čakali sme už tak dlho. Na oblohu vyšli hviezdy. Videla som len pár. Ak neprídu... neviem si predstaviť že ho už neuvidím. 

Postavila som sa, už som nemohla nečinne sedieť. Šla som sa prejsť. Neviem akým smerom prídu. Proste som šla. Neprešla som ani dvadsať metrov keď som zbadala pohyb.

Na chvíľu sa mi zastavilo srdce. Videla som Michaela s Trevisom. Možno tu sú len oni a skupina s Kevinom nepríde. Keď potom som zbadala Caru.

A za ňou bol on. Šiel so sklonenou hlavou. Na tvári sa mi objavil úsmev. Práve keď ma Kevin zbadal som sa k nemu rozbehla. 

Vrhla som sa mu do náručia. Nemohla som myslieť na Kevinovu vôňu ktorá mi tak chýbala.

"Vedel som to." povedal a ja som spojila naše pery. Už nebudem pochybovať. Nikdy, je tu. Sme spolu. Najradšej by som zastavila túto chvíľu a užívala si ju do nekonečna. 

"Hanna." odtiahla ma od Kevina Sienna a tuho objala. Skôr ako ma stihli privítať ostatných som si uvedomila že som na niečo zabudla.

Otočila som sa a uvidela Chloe s Lindenom ako na nás pozerajú. Cara šla bohvie prečo objať Chloe. Linden také srdečné privítanie nemal.