Strom snov

60. kapitola

Nenazvala by som to práve šťastným stretnutím. Predsa každý Alana považoval za mŕtveho. Ja, Sienna a Anna sme ho ani nepoznali. Cara sa od neho konečne odtiahla a pozerala sa mu do očí. Trochu som vedela ako sa cíti. Keď som Kevina po pár dňoch uvidela bola som šťastná, ona vidí Alana po rokoch. Niečo si potichu rozprávali. Pobozkali sa a ja som za nich bola naozaj šťastná. Každý musel cítiť ich silné puto. Prešiel prvý šok a prestali sme na neho pozerať ako na ducha. 

Kevin k nemu urobil pár krokov. Cara ustúpila. Alan sa na neho pozrel a objali sa. Nebolo to akoby boli radi že sa vidia po tábore. Bolo to ako keby sa báli, že keď sa pustia ten druhý sa rozplynie. Neviem si predstaviť čo práve pociťujú. Možno by som vedela keby som teraz našla Liv. Bolo to celé veľmi emotívne. Nedalo sa to porovnať k tomu keď sa stretli so mnou. Skoro všetci plakali. keď ho sme jo objali začal rozprávať o všetkom. 

"Keď som sa stratil na výprave, pár dní som blúdil sám v lese. Po týždni som vedel že ste odišli späť do organizácie. Sám by som sa k stromu nedostal a domov tiež nie. Potom som našiel pekné miesto s domom v tomto pralese. Žila tam jedna nymfa Merris. Opustila svoju skupinu, prichýlila ma a odvtedy tam žijeme. Šiel som po nejaké jedlo a našiel som vás. Stále tomu nemôžem uveriť. Je to ako sen." Každému chvíľu trvalo kým to spracovali. Alan bol útly chlapec môjho veku a veľmi sa ponášal na Kevina. Mal milé oči a vedela som si predstaviť že ho má každý rád. Tiež je jediný chlapec ktorý je spojka. Čo to značí pre mňa? Možno ma už nebudú potrebovať a keď to príde nechajú ma zomrieť lebo majú Alana. Snažila som sa čo najrýchlejšie zahnať tú myšlienku. 

Rozhodli sme sa ísť do Alanovho domu a potom uvidíme čo ďalej. Nebola to dlhá cesta. Za to bolo čím ďalej teplejšie. Aj keď sme boli v tieni, bolo dusno. Prášková voda zo stroja moc nepomáhala, k tomu sa nám míňala, takže sme dostávali len obmedzené dávky. 

Došli sme na malú plochu bez stromov. Bol tam pekný drevený domček a pred ním jazero. Práve z neho vyšla veľmi vysoká žena. Mala biele vlasy dlhé po pás. V ruke mala luk a veľmi sa podobala na Emiru, nymfu ktorá nám raz pomohla. Zrejme to bude jedna z jej sestier. Nedôverčivo na nás zazerala, asi tak ako Cara na ňu. Alan k nej pribehol a na rýchlo vysvetlil, že nie sme nepriatelia. Pozvali nás dnu. Strávime noc tu. Dali nám jedlo, všetci sa s Alanom rozprávali. Všimla som si, že Kevin vyšiel z miestnosti. Pomaly som šla za ním. Dom bol celkom veľký, zvonka obrastený machom. Vyzeral ako chatka v horách.  

Kevin zastavil v dverách malej izby. Určite bola Alanova. Po pár sekundách vošiel dnu a sadol si na posteľ. Cítila som sa zle že ho špehujem a chcela som odísť, keď zrazu si do rúk zobral malú drevenú gitaru. Keď som ho s ňou videla, akoby mu už nič nechýbalo. Zaklopala som na zárubňu dverí a usmiala som sa na neho. Úsmev mi opätoval, aj keď trocha smutný. Kývol hlavou a ja som si k nemu prisadla. 

"Vieš, keď si v organizácii vytiahla moju gitaru, bol som rozrušený kvôli nemu. Alan ma naučil hrať, prepáč že som bol nepríjemný." povedal a pozrel sa na mňa.

"Tím sa netráp. Hlavne že je teraz tu." drgla som do neho. 

"Som za to šťastný, ale... zmieroval som sa s tím že ho už nikdy neuvidím a zrazu stál predo mnou. Vieš, nechcem o neho zas prísť, tu je v bezpečí. Ale, chce ísť s nami k stromu. Už nás nechce stratiť." povedal. Chytila som ho za ruku.

"Je to tvoj brat. Nájdete si k sebe cestu nech sa stane čokoľvek." povedala som a myslela pri tom na Liv. Kevin ma pobozkal, vedela som čo cíti aj bez slov. 

"Možno by si ma niečo mohol naučiť." ukázala som na gitaru. Prikývol a ukázal mi ako mám dať správne prsty na struny.

"Toto je akord E-mol." povedal. Neviem ako dlho sme tam sedeli. Ale prišlo mi to akoby som sa do neho znovu zamilovala.