Strom snov

51. kapitola

"Kde je Sheina." pýtal sa Lauren keď dával Kail na deku. Jej plece bolo od krvi, strácala vedomie. Kľakla som si ku nej. 

"Je mŕtva." povedal Denis keď nikto iný na to silu nemal. Nepozerala som sa ako Lauren zareagoval.

"Musíme zastaviť krvácanie. Čo sa jej stalo?" pýtala som sa a snažila sa spomenúť všetko z prvej pomoci v organizácii. So Sheinou to bolo ľahké. Hrozne mi chýba. Teraz som sa však musela sústrediť na záchranu Kail. Bola som rada že je tu.

"S ostatnými sme obchádzali jaskyňu. Napadli nás levy. Bolo ich hrozne veľa. Ja a Kail sme boli jediný obďaleč. Michael nás donútil zachrániť sa a nájsť vás. Niektoré levy nás ale prenasledovali. Skôr ako sme sa ich stihli zbaviť zranili Kail." vzdychol Lauren. Bolo vidno ako si vyčíta že ostatných nechali bez pomoci. Aj tak by toho veľa nezmohli.

"Musíme im pomôcť." vyhlásil Kevin.

"Nie. Je neskoro. Dúfam že sa nejak zachránili, my musíme pokračovať." vravel Lauren. Sienna prehľadala Sheinin batoh. Našla pár mastičiek a nejakú tekutinu. Nevedela som čo to je, ale museli sme konať hneď. Celú malú fľaštičku som Kail naliala na ranu. Bola som rada že je v bezvedomí a dúfala som že sa rana dezinfikuje. Potom Sienna obviazala jej rameno obväzom. Vyzeralo to nádejne. Aspoň sme zastavili to krvácanie. 

Všetci boli takí unavení a zdrtení dnešnými správami že sme sa rozhodli utáboriť. Kevin postavil stan. Uložili sme tam Kaill a Sama ktorý stihol zaspať. My sme potom ešte chvíľu sedeli pri ohni. 

"Chcel by som niečo povedať." oznámil Lauren. Vedela som že mu Denis povedal všetko o Sheine a krokodíloch. Vyzeral že to všetko chce zvládnuť a keby našu skupinu viedol nenamietala by som.

"Prešli sme veľký kus cesty. Táto výprava vyzerala úspešne. A stále môže byť. Či už s ostatnými alebo bez nich. Nájdeme strom spolu, vrátime všetkých a splníme si sny. Môžeme to dokázať. Ľudia prinášajú obete. To čo urobila Sheina si navždy zapamätáme. A práve ona a všetci ktorých sme stratili nás budú sprevádzať na tejto ceste." povedal Lauren a ja som nebola jediná so slzami v očiach. Prežili sme toho veľa a teraz sa nemôžme vzdať. Mal pravdu. 

Keď som zaspávala bola som rada že aspoň s pocitom nádeje na novú budúcnosť. O pár hodín som sa zobudila. Nebolo ráno, ale vyšla som von zo stanu. Oheň ešte trocha horel a pri ňom sedel Kevin. 

"Ahoj." usmiala som sa. Pobozkal ma a ja som si všimla ako mu oheň vrhá tiene na tvár. Rozprávali sme sa dlho. Až som na chvíľu zabudla na Sheinu či Georga.

"Kiežby bolo niečo čo nám tú výpravu uľahčí." povedal Kevin. A mňa vtedy niečo napadlo. Vrátila som sa do stanu a z batoha vybrala čiernu knižku.

"V organizácii som bola v miestnosti s tablami, ukázala sa mi Isabell. Dala mi tú knihu a povedala že nám pomôže nájsť strom." podala som tú knižku.

"Počkaj... videla si Isabell? Rozprávali ste sa? Prečo si mi to nepovedala." v jeho hlase bola výčitka.

"No bol to skôr homonogram, myslela som že tá vec je medzi spojkami."  stále vyzeral trochu sklamane. Otvorila som knižku a nalistovala znak ktorý som objavila keď sme boli na lodi.

"Vieš čo by to mohlo znamenať?" ukázala som mu to, vyzeralo to ako zvláštne slnko.

"Nie, ale mám pocit že to zistíme. Nos tú knihu pri sebe, určite sa v nej ešte niečo objaví."

"Tiež keď sa mi snívajú nejaké sny o výprave... držím tú knihu v ruke." povedala som.

"Aké sny presne?"

"Väčšinou tam je priepasť a niekto umiera." zamrmlala som. "Počkaj, nemyslíš že sa to stane však?"

"Kto vie." pokrčil plecami. Znepokojilo ma to.  

"Teraz sa tým neznepokojujme, mali by sme sa vyspat." povedal a ja som prikývla. Mala som pocit že je ešte stále rozrušený myšlienkou na Isabell, tak som radšej odišla.

Ráno bolo rušné. Kail sa prebrala. Odviazala som jej obväz a pri tom rozprávala čo sa stalo. Vyzerala zmätene a keď som jej povedala o Sheine zmĺkla. Rana vyzerala trochu lepšie, určite to bolelo. Namazalo som na to mastičku a obviazala to novým obväzom. 

Po raňajkách sme mohli vyraziť. Šli sme dlho smerom z lesa. Slnko bolo už vysoko na oblohe. Neponáhlali sme sa, Kail bola stále vyčerpaná.

Prešli sme cez kopec do riedkeho lesa. Pred nami som niečo uvidela. 

"Čo to je?" opýtala som sa ukazujúc na tú vec pred nami. Vyzeralo ako rakva alebo stôl. 

"Páni. O tom nám vraveli v organizácii." povedal Denis.

"Je to nebezpečné?" opýtala sa Sienna.

"Nie, je to asi najlepšia vec na výprave. Volá sa to oltár zásluh. Človek čo tam príde, dostane čo si zaslúži a čo v tej chvíli potrebuje." povedal Kevin. Ostatní vyzerali celkom nadšený, no ja som mala obavy. Čo keď sa teraz ukáže, že si nezaslúžim nič? Že som zlá osoba.

Postupne sme tam šli. Kail sa vyliečilo rameno. Denis dostal kopu jedla a pitia. Lauren luk a šípy- svoje staré stratil. Sam mal nepriestrelnú bundu. Sienna- čo bolo dosť divné- nedostala nič. Možno že len nič nepotrebuje. Konečne som prišla na radu ja. Oltár sa v slnečných lúčoch leskol a naberal zlatý nádych. Položila som na jeho povrch ruky a priala si aby Kevin prežil výpravu. Tak veľmi som to chcela, no keď som otvorila oči, uvidela som niečo iné. Na oltári stál môj biely náramok, nemala som ho na ruke. Zamračila som sa.

"Vyskúšaj si ho." usmial sa Kevin. Nasadila som si ho a v ruke sa mi objavila pištoľ. Najprv som si myslela že sa nič nezmenilo, no všimla som si na vrchu zbrane malý otáčavý mechanizmus. Boli na ňom rôzne obrázky ako oheň, vietor či kyselina. Nastavila som obrázok čo pripomínal drôt a vystrelila som na strom. Z pištole vyšlo lano a omotalo sa o strom. 

"Super." zasmiala som sa, neviem sa dočkať kedy všetky možnosti vyskúšam. Keď som sa otočila Kevin mal ruky položené na oltári. 

Jemu to trvalo najdlhšie. Kým som stihla spozornieť vedľa Kevina stála Cara. Padla mu do náručia a mne chvíľu trvalo prísť na to čo sa deje. Ako je to vôbec možné?

Kevin potreboval Caru?

____________________________________________

Ahojte! :D Áno hodlám to zamotať ešte viac. Čo hovoríte na novú kapitolu? Chcem poďakovať @AlicaMacekov že mi vnukla nápad s oltárom, tak ti venujem kapitolu :) Nezabudnite ako vždy zanechať ohlas ☺-Kate