Kevin
Ráno bolo ako vždy, skvelé dokým som si nespomenul na realitu. Vstal som, hore bol aj Denis a Sienna. Na raňajky sme si dali len ovocie a počkali kým vstanú ostatní.
"Mali by sme sa pozrieť na to auto." prišiel Lauren. Prikývol som. Neviem či je vôbec možné spojazdniť ho.
"Škoda že tu nie je Michael, mal by to hotové za päť minút." zamrmlal Denis. Otvorili sme kapotu auta. Lauren zatiaľ pozeral na drôty v aute.
"Vpredu vyzerá všetko funkčné, baterka je trochu poškodená, ale pôjde to." oznámil som keď som prezrel kapotu.
"Fajn stačí už len túto vec naštartovať, neviete ktoré drôtiky mám spojiť?" opýtal sa Lauren.
"Skús tie červené." navrhol Denis. Snáď to pôjde. Už sa zobudili skoro všetci. Keď sa nám s Hannou spojili pohľady odvrátila sa. Hneď mi klesla nálada, myslím že mám na tieto veci v živote smolu. Toto ma mrzí obzvlášť. Chcel by som to napraviť, ale chce to nejaký čas. Nie je to jednoduché. Z myšlienok ma vytrhol zvuk motora. Auto sa naštartovalo.
"Konečne." usmial sa Lauren a sadol si za volant.
"Nastupovať." Bol som dosť prekvapený že sme sa tu všetci vošli. Sienna s Denisom sedeli skoro na kufri, ale všetci boli radi že nemusíme ísť pešo.
"Je tu polovica nádrže." povedal Lauren. Sedela pri ňom Hanna a hľadela pred seba. Na oblohe začalo svietiť slnko. Cesta ubiehala oveľa rýchlejšie. Rozprával som sa s Carou, pomaly sa blížil čas obeda. Tak sme zastali. Dojedli sme skoro všetko čo sme mali, takže si nejak musíme zaobstarať jedlo.
"Mali by sme ísť do lesa niečo nájsť. Kevin a Cara, ostanete strážiť auto." povedal Lauren. Potom zmizli v lese. Hľadel som na Hannine gaštanové vlasy. Neobzrela sa ani raz.
"Takže... ako to včera dopadlo?" opýtala sa ma Cara keď sme boli sami.
"My... rozišli sme sa. Začal som jej vyčítať tie veci čo ti povedala. Je to moja vina, pokazil som to. Vážne mi na nej záleží." prešiel som si rukami po tvári. Pri Care sa mi najlepšie hovorilo o svojich pocitoch, keďže ona sa mi vždy zdôverila so svojimi. Prešli sme si spolu peklom. Chvíľu na mňa pozerala.
"Vážne ťa to tak mrzí?" opýtala sa Cara, ale už vedela odpoveď.
"Pozri,je to moja chyba." vzdychla si po chvíli.
"Čože?" zamračil som sa.
"Keď som sa zjavila pri tom oltári, začala žiarliť a myslieť že sme viac ako kamaráti. Prišlo mi to vtipné a chcela som ju naštvať." prestala rozprávať a pozrela mi do očí.
"Provokovala som ju že to vyzeralo že vás chcem rozdeliť...a taktiež som jej povedala že keď vrátiš Isabell odkopneš Hannu." pozrela sa do zeme.
"Počkaj...čože? To by som nikdy neurobil! Cara..."
"Viem prehnala som to a mrzí ma to. Nevedela som že ma zoberie vážne." pokrčila plecami.
"Bože." pokrútil som hlavou. Cara vždy rada vytáčala ľudí, ale odkedy sme stratili Alana je to oveľa horšie.
"Netuším ako ju teraz získam späť." povedal som.
"Môžem sa s ňou porozprávať." navrhla.
"Nie urobila si akurát dosť." odsekol som. Skôr než mi mohla Cara odpovedať vzduch preťal výkrik. Prichádzal z lesa.
"Idem za nimi, ostaň tu." povedal som. Videl som že zvažovala protestovať ale nakoniec prikývla. Vybral som sa smerom kde som ostatných videl naposledy a snažil sa zahnať obavy o Hannu. Ten výkrik bol jej, poznal by som to kedykoľvek. Zrýchlil som a hľadal hocijaký pohyb.
O chvíľu som niečo začul, zabočil som tam. Predo mnou som zbadal obrovského býka. Stál pred Hannou a ona sa opierala o strom. Nikto iný tu nebol.
Čo najtichšie som sa priblížil s mečom v ruke. Mal som v pláne zozadu zaútočiť a zachrániť Hannu ktorá na mňa vystrašene pozrela. No vtedy si ma ten býk všimol.
"Tak poď," zamrmlal som. Býkovi sa zaleskli jeho tmavé oči a rozbehol sa. Rohy namieril na mňa a ja som v poslednej chvíli uhol. Narazil do stromu za mnou. Využil som to a bodol ho mečom do boku.
Zaryčal a rohmi ma odhodil na zem. Keď bol nado mnou a ja som sa pripravoval na najhoršie zrazu spadol. Hanna doňho strelila pištoľou.
Prišla ku mne a už som si myslel, že mi podá ruku a pomôže mi postaviť sa. Keď tak neurobila vstal som. Bol som zas naštvaný, keďže ja som chcel zachrániť ju.
"Asi sme našli jedlo." pousmial som sa. Zrazu som jej mal chuť povedať toľko vecí.Hanna bola ticho, len ma prebodávala tými krásnymi hnedými očami. Keď už som myslel že sa v nich utopím opýtal som sa: "Kde sú všetci?"
"Rozdelili sme sa, potom sa na mňa vyrútil ten býk." povedala. Prikývol som, bolo to dosť trápne tak som radšej odstúpil. Práve sem prišiel Denis so Siennou.
Pomohli nám dotiahnuť býka k autu a tam sme počkali na ostatných, ktorí sa vrátili s prázdnymi rukami. Potom sme z býka nakrájali všetko mäso. Zabalili sme ho s tým, že si ho neskôr upečieme na večeru.
Každý mal lepšiu náladu, čerstvé mäso sme nemali už dosť dlhú dobu. Jediná ktorá z toho nebola moc nadšená bola Sienna, ukázalo sa, že je vegetariánka. Celá cesta prešla dosť rýchlo a na večer sme sa utáborili a založili oheň. To mäso bolo výborné, ešte nám kopa zvýšila na zajtra. Rozhodol som sa mať prvú hliadku. Všetci boli unavení, tak šli do stanov.
"Hanna? Môžem s tebou hovoriť?" opýtal som sa. Otočila sa a prikývla. Šli sme trochu ďalej od stanu.
"Chcem sa ti ospravedlniť. Včera som to vážne prehnal, mal som ti veriť. Už viem ako to bolo, mohli by sme na to zabudnúť?" opýtal som sa jej s nádejou.
"Máš pravdu. Vážne si to prehnal. Nerozumiem ti, myslela som si že si iný Kevin. A to ti nikdy nezabudnem." povedala a uprene mi hľadela do očí. Jej slová som si zaslúžil, ale bolelo ma to.
"Chápem že si naštvaná, ja by som bol tiež. Len ťa prosím, sme na výprave. Do rána môžme byť mŕtvi, vážne s tebou nechcem byť pohádaný."
"Na to si asi nemyslel keď si veril Care viac ako mne. Vlastne mala pravdu skoro ťa nepoznám. Možno proste nemáme byť spolu."
"To nehovor..."
"Prečo? Povedz mi jeden dôvod Kevin!"
"Pretože ťa milujem!" vyhŕkol som. Hanna na mňa ostala hľadieť s otvorenými ústami. Až keď som to povedal zistil som aká pravda to je.
"Nemusíš mi hneď odpovedať. Počkám." povedal som keď prešla asi minúta trápneho ticha. Len som nechcel zistiť, že ona necíti to isté. Hanna bez jediného pohľadu odišla. Vlastne skoro behala. A ja som mal pocit že som možno pokazil to najlepšie čo ma v živote stretlo.
______________________________
Táto kapitola sa mi písala dosť ťažko. Už sa teším ako sa dostanem k jednej časti, ktorú vám zatiaľ neprezradím. Snáď už tak nenávidíte Kevina, pretože on tu nie je ten zlý. :) Aký máte názor na tento zvrat? Čo podľa vás urobí Hanna? :D určite dajte vedieť -Kat
أنت تقرأ
Strom snov
خيال (فانتازيا)Hanna Rosenová prišla o všetko. Prijala však nečakanú ponuku. Vstúpila do organizácie ktorá trénuje na každoročnú výpravu. Jej cieľom je nájsť prvý strom ktorý má schopnosť vrátiť mŕtvych. Dokáže Hanna aj cez všetky prekážky vrátiť svoj život späť...
