Strom snov

56. kapitola

Dva dni. Prešli dva dni od útoku púm ktorému sme sa len tak vyhli. Našťastie sme si skrotili kone, ktoré nám uľahčujú cestu. Ruky už dlho nemám zviazané. Ujsť nemám kde a ani to neplánujem. Jediná šanca dostať sa k pralesu je s ich pomocou. Vlastne keď sa tam stretneme s našimi, prihrá nám to do kariet. 

Za tieto dva dni sa nič nestalo. Bolo podozrivo pokojne. Všetko bolo obvyklé, celodenná cesta, zástavky na obed a na noc. Zistila som že títo ľudia nie sú takí strašný, a nejak som ich prestala nenávidieť, ale to neznamená, že im verím. Vlastne sú dosť podobný ako naša organizácia. Dozvedela som sa že sa tiež rozdelili, sú trochu zvláštni. Postrehla som nejaké tajné náznaky. Niečo predo mnou skrývajú. A ja zistím čo.

Práve sme boli v malej jaskyni a raňajkovali sme. Práve sme spotrebovali posledné jedlo a vodu. 

"Pôjdeme nájsť zásoby. Hanna, Linden, môžete ostať strážiť kone." povedal Darren a spolu s Chloe a Marcom sa vybrali z jaskyne. 

Chvíľu sme len tak ticho sedeli. Musím priznať, že som sa cítila zvláštne osamote s Lindenom. A nevedela som prísť na to prečo. 

"Pekný prívesok, prečo je na ňom logo vašej organizácie?" opýtal sa ma. Pozrela som sa na mramorový prívesok.

"Patril mojej mame, bola tiež spojka." povedala som ticho. Túto tému rozoberám nerada.

"Čo sa jej stalo?" opýtal sa otázku ktorú som chcela počuť najmenej.

"To čo každému na kom mi záleží." povedala som.

"Je mi to ľúto." povedal a aj keď to znelo úprimne, naštvalo ma to.

"Čo ty môžeš vedieť o ľútosti."

"Vôbec ma nepoznáš." poznamenal.

"Možno preto že ste ma uniesli." prevrátila som očami.

"Keď som bol vo vašej organizácii býval som ako ty, stále mal nádej." povedal.

"Prečo si odišiel?" Bola som zmetená, keď bol v našej organizácii, prečo som o ňom nepočula?

"Z dvoch dôvodov. Najprv kvôli mojej a Chloinej matke." povedal. 

"Kto to je?" Zamračila som sa.

"Marii Cornuteová." povedal a ja som zbledla.

"Vážne? Prečo by chcela aby ste odišli do druhej organizácie?" 

"Spolupracuje s nimi." vysvetlil.

"Nechápem tomu. Prečo mi to vlastne hovoríš?"

"Matke na nás nezáleží, celá táto vec je hlúposť." nerozumela som mu. O tom viac som o ňom chcela vedieť.

"A ten druhý dôvod?"

"Kevin ma chcel zabiť." uškrnul sa.

"Čo tým myslíš?" moje zmätenie prechádzalo do strachu. 

"Vinil ma zo smrti Isabell. Mal som v noci hliadku, ale zaspal som. Vtedy nás napadol mutant. Zabil ju, bez nej sme nenašli strom. Potom ma v organizácii nenávidel už každý. A tak som urobil jedinú vec ktorú odo mňa matka chcela. Spolu s Chloe sme odišli na temnú stranu." ukázal mi svoj náramok. Vyzeral presne ako môj so znakom stromu, len bol čierny. 

"Páni. Tiež máte nejaké schopnosti." Ostatní v organizácii nie, ale mne a Chloe ostali tie čo sme mali. Ja viem prinútiť človeka sa báť. Chloe vie meniť počasie." povedal.

"A čo vlastne vaša organizácia chce? Má Cornuteová špiónov v našej organizácii? Prečo to robí?" zaujímalo ma toľko vecí.

"Myslíš si že ti to prezradím?" odfrkol a mne záujem poklesol. Celý čas čo sme v tichosti sedeli som premýšľala. Snažila som sa dať si všetko dokopy. Niečo však stále chýbalo. Keby sme sa s ostatnými stretli pri pralese Kevin by nebol moc nadšený z toho že vidí Lindena. Spomenula som si na to čo mi raz Kevin povedal v organizácii. Cornuteová chce strom len pre seba. Nechápe že keď nebude hlavný strom, vyhynú všetky ostatné stromy. Takže potom aj my. 

Keď Cornuteová spolupracuje s druhou organizáciou, práve to musia mať v pláne. Tiež som si pomyslela že v našej organizácii je nejaký špión. Všetky tie vyhrážky ktoré mi prišli v organizácii, ten nápis na stene? Musel to byť niekto kto ma nenávidí, niekto kto chce všetko sabotovať... Najprv som si myslela že to bol Ray. Teraz si tím nie som istá. Musím na to prísť. 

Pochytila ma úzkosť. Nie len že nemôžem veriť týmto ľuďom, teraz ani mojim vlastným. Aj tak mi veľmi chýbajú. Odhadujem že k pralesu sú tri dni na koňoch. Snáď tam budú. Neviem čo urobím ak nie.

Započula som kroky. Zrejme sa vracali. No keď som sa pozrela k východu z jaskyne zistila som že to neboli oni. Linden sa postavil sa vytasil meč. 

Pred nami stáli dve pumy. Boli to tie čo nás pred pár dňami naháňali. Skôr než som stihla vôbec vytiahnuť pištoľ na nás zaútočili. Nemala som šancu uhnúť sa.

Puma ma zhodila k zemi a cerila na mňa zuby. Snažila som sa dostať nad ňu ale nemohla som. Dokonca aj ruku s pištoľou som mala uväznenú pod pumou.

Linden ju bodol do boku práve keď sa chystala uhryznúť ma do ramena. Puma zavrčala. Rýchlo som sa postavila a všimla si, že druhá puma vstáva a chcú znovu zaútočiť. Postavili sme sa s Lindenom chrbtami k sebe a sledovali pumy. Na jednu som vystrelila, no uhla sa. 

Zrazu som započula jednu pumu kňučať a zvíjať sa. Akoby vystrašene utiekla. Hneď ako sa dostala preč z Lindenovho pohľadu spamätala sa a vrátila sa. Tento krát preč od Lindena. Ten jeho dar vyvolať strach je vážne výnimočný. Ale aj hrozivý, nechcela by som ho zažiť na vlastnej koži.

Teraz obe pumy zazerali na mňa. Keby ma nechceli zabiť boli by krásne zvieratá. Mali zlatistú srsť a krásne hnedé oči. 

"Teraz!" Linden sa otočil a zabodol nôž jednej pume do krku zatiaľ čo ja som vystrelila po druhej. Obe padli na zem. Ako vždy som nebola rada, keď som niečo zabila. Ale stále som si opakovala, že to robím aby som prežila.

"Sme celkom dobrý tým." pousmial sa Linden a jednou rukou ma objal. Zaskočilo ma to, ale prinútila som sa usmiať. Pripomenulo mi to aký dobrý tím som s Kevinom.

Dala by som všetko aby som ho mohla znovu vidieť. 

_______________________________________________

Ahojtee. Viem že mi píšete že nemáte radi keď sa to končí v najlepšom. Tak tentokrát som sa ubrzdila. Každopádne ďalšia časť bude Carin pohľad tak sa máte na čo tešiť. :) Dozvedeli sme sa viac o Lindenovi, tak čo si myslíte? Nezabudnite nechať názor, krásne ďakujem za 30K reads. Vážim si to ľúbim vás <3 -Kate