Hanna Rosenová prišla o všetko. Prijala však nečakanú ponuku. Vstúpila do organizácie ktorá trénuje na každoročnú výpravu. Jej cieľom je nájsť prvý strom ktorý má schopnosť vrátiť mŕtvych. Dokáže Hanna aj cez všetky prekážky vrátiť svoj život späť...
Zobudila som sa už za svitania a prechádzala sa po izbe. Je toto posledný deň tu? V skrini už nebolo žiadne oblečenie, mala som na sebe čierne nohavice, tielko a tmavú bundu so znakom stromu.
Chvíľu som na seba pozerala do zrkadla a posledný krát spomínala aké to tu bolo. Oči sa mi leskli, potriasla som hlavou a zobrala batoh položený od včera na stole, bola v ňom fľaša vody, zapaľovač, malý spací vak, nôž a pár ďalších potrebných vecí. Okrem toho som si tam ešte pribalila čiernu knižku, ktorú som dostala od Isabell, papiere s informáciami ktoré som dostala v prvé dni a list od slečny Harperovej.
Výhražné listy som roztrhala a vyhodila. Pochybujem, že sa tu vrátim. Utrela som si slzu stekajúcu po líci.
Zásadné rozhodnutia v živote musí robiť každý. A ja som sa rozhodla, získam moju rodinu späť. Nech ma to bude stáť akúkoľvek cenu. Chcem zase počuť mamin smiech a vidieť Livine svetlé vlasy. Chcem ich zoznámiť s Kevinom. Pristihla som sa pri chabom úsmeve.
S ruksakom som zbehla po schodoch a vošla do miestnosti s číslom 13. Boli tu už skoro všetci. Prekvapivo tu nehrala ponurá nálada. Práve naopak, všetci boli nabudený a debatovali. Okrem Sienny, stála v kúte a nervózne si prezerala ruksak. Kevin ma otočil k sebe a rovno pobozkal na ústa. Denis zapískal a Kail sa zasmiala. Zrejme to nemá cenu tajiť keď nás posielajú zomrieť. Jediné čo ma zmiatlo bol Trevis ktorý nás pozoroval, ale nevyzeral nadšene. Viac som sa tým ale nezaoberala.
"Poď ukážem ti niečo." zobral ma Kevin za ruku. Prišli sme k Michaelovi. Na stolíku mal stredne veľkú kovovú vec.
"Čo je to?"
"Jedlo v prášku, neznie to veľmi pútavo, ale je to skvelé, môžeš zjesť čo len chceš, len to chutí trochu umelo."
"To je dobrý nápad." uznala som. "Vyrobil si to?" opýtala som sa Michaela.
"áno, mám tak trochu talent na vyrábanie vecí." usmial sa. Vybral z batohu malý odznak so stromom a podal mi ho.
"Keď ho stlačíš vystrelí jedovatú šípku, nechaj si ho." podal mi ho.
"Ďakujem." povedala som. Práve prišla Cornuteová a povedala nám pár slov na úvod.
"Dnes sa s vami rozlúčime, ale veríme, že sa veľa z vás vráti. Tento rok to je naozaj dobrá zostava. Aj bez Raya." dodala.
"Vaše biele náramky obsahujú aj čipy podľa ktorých vieme kde sa nachádzate, či ste nažive a cez Michaelov náramok vieme aj komunikovať. Môže nám poslať ako vždy informácie pre ďalšiu výpravu, keby sa táto nepodarila. Boli ste vybraný, toto je váš osud. Nesmiete to skaziť. Dajte si pozor keď prídete k zrkadlu, zmätie vás to, budete si myslieť že ste sami. Ale je to len ilúzia, myslite na to. Takže sa snažte aby ste to dokázali, tu nejde len o budúcnosť organizácie a vašich blízkych. Ten strom je neskutočne mocný. " jej oči žiarili tou predstavou.
Síce som sa na výpravu netešila bola som šťastná že konečne odídem preč z tej prekliatej organizácie do civilizácie aspoň na chvíľu. všetci sme vyšli z budovy a nasledovali Michaela s Trevisom. Venovala som posledný pohľad krásnej budove ktorá mi viac dala ako zobrala a nasledovala ostatných.
Konečne som venovala pohľad skupinke štyroch ľudí, ktorý vždy ticho postávali na boku. Teraz išli úplne vzadu pri Georgovi. Pešiaci, ich osud je síce podobný ako náš ale oveľa smutnejší. To mi pripomenulo, že Kevin je jedným z nich. Keby na to prišlo musia sa za nás obetovať. Možno preto som sa im vyhýbala, keď ich nepoznám ich smrť ma tak ťažko nezasiahne. O niektorých ďalších sa to povedať nedá, stisla som Kevinovu ruku.
Prešli sme cez les, odhadujem že sme šli nejakú polhodinu kým sme prišli k asfaltovej ceste. Odtiaľ sme prešli k letisku. Nerátala som ako dlho to trvalo, ale nohy som si už necítila. Ale bez všetkých kondičných tréningov v organizácii by to bolo horšie.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Let trval tri hodiny ktoré som prespala, zrejme jeden z mála pohodlných spánkov, ktoré budem mať za poslednú dobu. Kevin zatiaľ študoval papiere čo sme dostali. Cez kontrolu sme prejsť nemuseli, mali sme súkromné lietadlo a všetci na palube vedeli o organizácii. Keď sme pristávali slnko bolo vysoko na oblohe. Nebolo vidno žiaden mrak, každý by si pomyslel, že je úplne normálny deň. Každý okrem nás. Na letisku v Južnej Amerike nás čakali tri autá. Dva veľké terénne. Bolo tam asi osem miest. A jedno čierne auto s čiernymi sklami. Ja Kevin a Cara sme sedeli v aute s Laurenom a Samom.
"Žiaden stres." povedal mi Kevin.
"To myslíš vážne?" ironicky zatiahla Cara. "To by sa hodilo tak na skúšku spevu, nie na toto."
"To povie vystresovaný človek."podotkne Lauren.
"Oh sklapni."
"Aspoň nejdeš prvý krát Cara." povedal Kevin.
"K tomu, tvoj dar je fakt skvelý." uznal Sam.
"Skúšala si už pohnúť aj človekom?" opýtala som sa.
"Čo teba do toho?" zavrčala.
"Skúšala, ale nič sa nestalo." zasmial sa Lauren. "Ale keď sme sa hádali odhodila ma o 5 metrov."
"Povedala som aby si sklapol." udrela ho Cara do ramena.
"Vedel som dopredu čo sa stane." smial sa Lauren.
So Samom som si vymenila pohľad s úsmevom.
O pár hodín ma omrzelo zízanie na stromy z okna. Cesta utekala ako čas bez duše. Stále mi nedochádzalo čo sa vlastne deje.
"Vystupovať!" prerušil ma hlas z myšlienok. Je to tu. Sme sa na samotnom spodku Južnej Ameriky. Ohňová zem, alebo akoby som to nazvala ja: Koniec sveta.
Nadýchla som sa vzduchu nasiaknutého čerstvosťou.
"Hej všetci!" zvolal Michael. Všetci stíchli a venovali mu pozornosť.
"Po celý čas sa budete držať pokope, počúvať čo vravím a neoddeľovať sa od skupiny. V noci sa budeme striedať na hliadkach. Všetko jasné?" povedal nahlas a niektorí prikývli.
"Fajn, za mnou!" zamieril rovno do lesa a my tiež. Rozhodujúci krok v mojom živote ktorý som urobila ma bude prenasledovať po celú dobu. A budem ho ľutovať.
Lebo takto to začína.
Ticho pred búrkou.
______________________
Ahojte všetci. Som tu zas a na tejto časti som pracovala dlhšie nehnevajte sa. :) Tiež by som sa chcela opýtať váš názor na Trevisa a či by niekto z vás chcel aby bol s Hannou on alebo Kevin. A tiež by som chcela vedieť či tento príbeh čítajú aj nejaký chlapci. :D Nezabudnite zanechať vote alebo koment. Love u <3 Kate
