*Prepáčte, že mi to trvalo trochu dlhšie. Najprv som to chcela dokončiť skôr ale potom ma niekto musel vytiahnuť na túru, a tak to aj dopadlo, prespala som celý deň. Och ako ja len milujem túry *sarkazmus*. Ale teraz už moc trepem. Teraz choďte a čítajte :) Dúfam, že sa vám bude páčiť!*
Z pohľadu Kelsey
Zavrčala som ako som sa prehodila na stranu, pomaly som sa zobúdzala zo spánku ako ranné svetlo žiarilo cez izbu, zastavilo sa aj na mojej tvári. Zazívala som, pretrela som si oči predtým ako som sa natiahla, moje ruky prebehli cez plachtu.
Otvorila som si oči, pozrela som sa na pravo kde som nevidela nič len prázdne miesto, Justina nikde. Okamžite som sa posadila, prisunula som si plachtu ku hrudníku, môj žalúdok bubloval ako som sa obávala.
Keď som už išla otvoriť ústa aby som na neho zavolala, dvere, ktoré viedli do kúpeľne sa otvorili, vyšla odtiaľ para predtým ako Justin vyšiel von v ničom inom len uteráku omotanom okolo jeho pásu.
Zavrtel hlavou a ako to urobil kvapky vody lietali okolo neho, prešiel si prstami cez vlasy. Potom sa pozrel hore a zbadal mňa ako sedím na posteli. V jeho orieškových očiach zažiaril pokoj a ja som relaxovala pod jeho pohľadom. "Si hore," Vydýchol, na tvári mal jemný úsmev.
Prikývla som, nevedela som čo viac povedať ako mi vyschlo v ústach. Olízala som si pery a prehĺtla som predtým, snažila som sa vrátiť naspäť predtým ako si všimol, že som sa iba práve zobudila a nevidela som, že tam bol.
Ale on ma poznal lepšie ako ja sama seba a skoro okamžite, pocítil moju úzkosť. Zmraštil si obočie, na jeho tvári mal nepokoj, "Si v poriadku?" Zamrmlal a začal kráčať mojím smerom.
Bola som ticho ako som sa dívala ako prešiel cez izbu až ku mne, jeho chodidlá padali na drevenú podlahu jeho izby. "Yeah." Rýchlo som sa zotavila a vyhýbala som sa jeho očiam. Učesala som si prameň vlasov za ucho, prekrížila som si nohy.
"Prečo mi klameš?" Potichu zamrmlal, bol nahnevaný. Cítila som jemnú hrubosť v jeho slovách ako sa snažil aby ho nepremohol hnev.
"Ja-Ja nie som, ja len..." Pokrútila som hlavu, zasekla som sa. Mám aj na lepšie ako sa z tohto vysomáriť. Bez ohľadu na to ako veľmi som to chcela zakryť, nebolo to až také ľahké keď bol pri mne. Mal nado mnou silu ako nikto iný. "Nevedela som kde si išiel a spanikárila som..." Odvetila som, bolo to trochu trápne keď tak nad tým rozmýšľam.
"Počula si vôbec nič čo som ti včera v noci povedal?" Uviedol neveriacky, nemohol uveriť svojím vlastným ušiam. "Myslel som to vážne keď som povedal, že ťa už nikdy neopustím. Okej? Včera som ti to sľúbil a dodržím tento sľub." Bez ohľadu na to ako sa snažil ukľudniť, jeho hlas bol prísnejší ako som očakávala.
Presunula som si ústa na stranu, držala som si látku o svoj hrudník, môj žalúdok sa nepokojne víril, bolo to niečo čoho som sa chcela zbaviť. "Je mi to ľúto." Jemne som zamrmlala, nechcela som sa hádať kvôli nejakej kravine ako táto.
Jeho oči boli stále na mne, ani raz sa nepozreli inde, jeho pohľad bol silný, prakticky mi robil diery do hlavy. "Do kelu." Justin odsekol, chytil sa za krk. Uistil sa, že jeho uterák bol bezpečne omotaný okolo neho, prišiel ku posteli ako si kľakol ku mne. Zohol sa, prešiel prstami po mojom ramene, presunul mi vlasy dozadu. "Pozri sa na mňa." zašepkal, jeho prst prechádzal po mojej sánke.
Nechcela som spôsobiť nejakú scénu, otočila som sa tak aby som bola oproti nemu, moje nohy boli stále spletené.
Chytil ma za členky, oddelil moje nohy predtým ako ma presunul dopredu tak aby moje nohy boli na jeho obidvoch bokoch. Držal ma za stehná a pozrel sa mi do oči, mal v nich nič iné len vážnosť. "Nechcel som na teba zvýšiť hlas. Ja len... frustruje ma to, že to nenecháš už tak." Hladkal moju pokožku bruškami svojich prstov, zhlboka sa nadýchol."Už som nadobro naspäť a nikam nejdem. Raz som spravil chybu, a sakra už ju znovu neurobím." Hľadel mi do očí. "Rozumieš mi?"
