*Ako som sľúbila nová časť je tu! Najprv som vám to chcela preložiť skôr ale v piatok mi niečo do toho vošlo a nestihla som to. Chcela by som sa vám poďakovať za všetky komentáre, ktoré mi píšete a vždy sa nad nimi smejem a poteším. Nejdem vás už zdržiavať tak tu to máte!*
Z pohľadu Kelsey
A bolo to tu.
Ten moment na ktorý sme všetci čakali odvtedy ako sme prišli do tejto nemocnice.
Zhlboka som prehĺtla, nemohla som si pomôcť a cítila som ako mi opadol žalúdok ako ma sestrička donútila sadnúť si.
Pozrela som sa na ňu cez mihalnice, premáhala mnou netrpezlivosť ako som bojovala s tým aby som sa udržala. "No?" Vyzvala som ju, horlivejšie ako ešte nikdy. "Je v poriadku?"
Odložili si spisy papierov pod ruku a sympaticky sa na mňa usmiala. "Justin túto operáciu prežil."
Zadržala som dych ako som vykríkla. "Och Bože"
Zdvihla hore ruku a prísne potriasla hlavou. "Stále je ale vo veľmi, veľmi kritickom stave." Jej pery sa spojili ako sa pozerala na nás všetkých piatich. "Nechcem vám, dávať nejaké falošné nádeje. Najbližších 24 až 48 hodín bude veľmi náročných."
"To je v poriadku pretože chcem vyť s ním... chcem si ísť ku nemu sadnúť." Pozrela som sa na ňu nádejne, každou sekundou sa mi zvyšoval tlkot srdca. "Je to v poriadku?" Zašepkala som, strach bol evidentný v mojom hlase.
Bez toho aby sa nad tým vôbec zamyslela, jednoducho prikývla hlavou a otočila sa aby ma vzala do jeho izby.
"My budeme tu." Bruce prehovorila spoza nás.
Otočila som sa a prikývla som hlavou. "Nie, to je v poriadku. Budem s ním celú noc a ty si musíš oddýchnuť. Viem, že si mal dlhý deň. A tak isto aj vy ostatní.. choďte, osprchujte sa ja budem v poriadku."
"Kelsey-" John začal ako urobil krok smerom ku mne. "Nemyslím si, že je to dobrý nápad aby si tu zostala sama."
"Budem v pohode, okej? Doktori budú pri ňom každú chvíľu a aj tak budem stále pri ňom, bez ohľadu čo sa stane, sľubujem." Usmiala som sa naňho, vyhrnula som si rukávy a otočila som sa. "Mal by si zobrať Carly domov. Som si istá, že baby majú tiež obavy..." Pozrela som sa na Bruce, Marcusa a Marca.
Bruce sa konečne vzdal a olízal si pery. "Fajn, ale ak budeš niečo potrebovať- hocičo. Len mi zavolaj, okej? Bez ohľadu na to koľko bude hodín. Ak sa zobudí-"
"Zobudí sa," Prerušila som jeho slová." On sa zobudí."
"Tak potom mi zavolaj." Bruce ma vtiahol do jeho rúk, objal ma a položil si bradu na vrch mojej hlavy. "Niekedy zajtra ráno sa vrátime aby sme ho skontrolovali."
Nechala som nech sa mi zatvoria oči, pokojne som sa nadýchla predtým ako som to vypustila von. "Okej." Zamrmlala som. "Tak vidíme sa teda zajtra."
Carly podišla ku mne, aj ona ma objala. "Je mi to ľúto." Zašepkala mi do ucha.
"Nemá ti byť čo ľúto, nie je to tvoja chyba. Choď sa vyspať, uvidíme sa zajtra."
Odtiahla sa a chytila Johna za ruku ako sa obidvaja otočili aby odišli a ostatní boli hneď za nimi.
Pred tým ako sa otočili som im ešte zamávala, nasledovala som sestričku cez chodby, prešli sme okolo rôznych izieb pokiaľ sme konečne prišli ku Justinovej.
Najprv som zaváhala, len tak som tam stála, vo vnútri som sa podporovala slovami. Zakusla som si do pery, urobila som krok dnu, stála som pri sestričke, zhlboka som sa nadýchla ako moje oči spadli na Justinovu postavu. Jeho oči boli zatvorené, po celej hrudi mal drôtiky, ktoré vychádzali von a dnu ako sa dvíhala hore a dole.
