*Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo, no mala som skúšky a musela som sa učiť aby som neskončila na poslednom mieste! A keďže som mala tie skúšky tak mi jedna baba povedala, že mi pomôže a preložila dve strany alebo koľko tak jej veľmi pekne ďakujem :) Dúfam, že mi to prepáčite a ešte aj chyby, ktoré tú sú :) A budem sa snažiť vám to prekladať rýchlejšie!*
Z Justinovho pohľadu
"Čo? Si prekvapený, že ma vidíš?" Z jeho úškrnu mi začala vrieť krv v žilách.
"Čo preboha robíš tu, v Stratforde?" Zasyčal som, moje ruky sa okamžite zatli do pästí.
"Myslel som si, že oplatím môjmu starému priateľovi návštevu." Stále sa usmieval, ale tá temnota, ktorá zatemnila jeho oči ukázala, že bol hocičoinénežšťastný vidieť ma a úprimne som mohol povedať, že tie pocity boli vzájomné. "Prečo si taký smutný?" Naklonil hlavu na stranu, z jeho očí bolo vidieť, že sa zabáva.
"Hovor k veci, Cole," Vyštekol som, preskočil som tie sračky, čo chcel povedať a dostal sa rovno k veci. Rád hráva tie svoje zvrátené hry, no ja som na ne dnes nemal náladu. "Určite máš iný dôvod prečo si tu, než to, že mi povieš ahoj."
"Máš pravdu," Prikývol s ohňom tancujúcim v jeho očiach. "Som tu s mojimi chlapcami." A presne podľa plánu sa zozadu vynorili traja ďalší chlapi.
"Nechajte ma hádať," bez náznaku vtipu som sa zasmial, "vy, chlapci ste citujem - Snipers?" Zmraštil som obočie s pobaveným tónom v mojich slovách a kúsok môjho vnútra chcelo vypustiť ten smiech, zúfalo snažiac sa oslobodiť.
"Máš pravdu, Justin Bieber." Ako zvyčajne zatlieskal rukami. "A vy, chlapi ste citujem - Kings, správne?" Zosmiešňujúco sa pozeral za mňa, kde stáli Bruce, Marcus a Marco zmätení tým, čo sa momentálne deje.
Naklonil som si hlavu snažiac nerozosmiať sa, ale bolo to také ťažké kvôli tomu, že sem prišli ako keby sme hrali v nejakom filme. Bolo to kurva banálne a úprimne som to od tohto idiota nečakal. Myslím, že by ste od neho čakali, že sem príde so zbraňami alebo čo. Bola by to istotne väčšia sranda ako toto.
"Čo ťa kurva žerie, Bieber?" Odpľul si a bez prosenia videl, že nás to ani trocha nezastrašilo na rozdiel od tých troch, čo sa skoro posrali vedľa neho.
Pozrel som sa na nich, v mojich očiach svietili slzy smiechu. "Vy debili," zastavil som sa, aby som sa mohol zasmiať, "ste kurva smiešny." Uškrnul som sa a po chvíli som sa usmial od ucha k uchu. "Myslím, že by stačilo keby ste sem proste všetci prišli naraz." Zastrčil som ruky do vreciek mojich džínsov pozerajúc sa hore cez moje mihalnice, "ale namiesto toho ste sa proste rozhodli spraviť scénu ako keby sme sa mali cítiť ohrození vami." Oblizol som si pery a pokrčil ramenami. "Neviem o vás nič, chlapi," Pokynul som za mnou k Brucovi a im, "ale čakal som od teba viac, Santangelo." Potom som sa otočil naňho.
Zatol zuby a napol svaly od toho tlaku, čo dával do pästí. "Byť tebou, dával by som si pozor na hubu, Bieber--"
"Alebo čo?" Vyzval som ho, špičkou jazyka som sa dotkol vrchnej pery - trochu viac sadisticky.
Spravil krok vpred, jeho telo bolo zrazu príliš blízko môjho, naštvanosť z neho priam vyžarovala. "To nechceš vedieť." Jeho hlas bol tichý a temný.
Zoči-voči jeho tvári som sa narovnal a pozrel som sa naňho s rovnakou dávkou intenzity ako on, ak nie väčšou. "Dával by som si pozor ibanatvojuhubu, Santangelo, nevieš kde by toto mohlo skončiť."
"Ako keby som sa bál nejakého malého prijebaného decka ako si ty." Cole sa s odporom uškrnul, premeral si ma ako keby som bol chorý.
"Decka?" Spýtal som sa so zatnutými perami, "Evidentne máš stále inteligenciu ako pred štyrmi rokmi, keď som ti nakopal zadok kvôli Vickovi. Nediv sa, lebo nejaké decko predbehlo pranie tvojich peňazí."
Zdalo sa, že som zatol do slabého bodu, pretože všetky jeho spôsoby boli v sekunde preč, držal moje tričko zakrútené v jeho ruke, naše nosy boli iba trochu ďalej od seba. "Máš celkom odvahu, Bieber." Cole zamrmlal ako sa jeho žily na krku naťahovali.
"Spravil si veľkú chybu, že si na mňa položil ruky," Výhražne som zašepkal predtým ako som mal šancu spraviť to, čo som akurát povedal, húpal som svoju ruku dookola, chytil som hlaveň mojej zbrane a dostal som ju dopredu, tlačil som na spodok Colovho krku. "Odporúčam ti pustiť ich."
Colove oči sa rožšírili v prekvapení, jeho prsty uvoľnili zovretie, ktoré mal, stál nehybne sa, vediac, že keby sa pohol stlačil by som spúšť.
Bruce za mnou zúrivo zasyčal a mrmlal si popod fúzy nesúvislé urážky.
Náhle sa všetci chlapi, ktorí sprevádzali Cola otočili na päte a v bojovom postoji posadnutí tým, čo som chcel prvý ja.
Namieril som na nich moju zbraň, odistil som ju a keď začuli ten zvuk, videli, že by stačilo stlačiť spúsť a mohli by byť mŕtvi. "Pohnite sa a kurva zastrelím ho!" Varoval som ich, pozrel som sa ich smerom ako zdvíhali ruky nad hlavu naznak toho, že sa vzdávajú - nešli nič spraviť.
Pozrel som sa naspäť na Cola, zastrčil som vrch mojej zbrane pod jeho bradu "Nemám rád, keď sa rozprávaš so mnou týmto spôsobom, Santangelo a zaiste nemám rád spôsob, ako si myslíš, že sa ma môžeš dotknúť alebo čo i len nohu položiť v Stratforde." Uškrnul som sa v triumfe nad jeho chladnou povahou. "Toto je moje teritórium, moje miesto, môj priestor, nie tvoj a fakt, že si myslíš, že sem môžeš iba tak prísť a vyhrážať sa mi je neospravedlniteľný." Naklonil som svoju hlavu napravo, zahryzol som si do pery v očakávaní. "Chcel si stretnutie? Tak sme sa stretli, ale práve teraz si nie som istý, že som v nálade, aby som sa s tebou aj naďalej rozprával." Skrčil som koleno a kopol som ho do jeho miesta pod bruchom, Colovi sa okamžite zdvojnásobila bolesť, stonal z náhlej rany.
Ako som sa dostával od neho preč, pozeral som sa ako spadol na kolená "Si patetický." Posmieval som sa, "si už veľký skurvysyn a aj tak sa stále chováš ako malá kurva." Držal som zbraň blízko na boku, povýšenecky som stál vo víťazstve. "Teraz, keď si sa tak hanebne ospravedlnil za to, ako si sa predstavil, nechaj ma ti povedať niečo o tom, čo sa tu deje."
"My," ukázal som rukou na mňa, Bruca, Marcusa a Marca, "sme sem kurva bežali a následovali sme mestá, ktoré monitorujú okolo našej zóny. Nedelíme sa a určite nedávame nováčikom, ktorí si myslia, že sú dosť dobrí pre hocikoho iného, pretože sa obávam, že nie ste nič viac ako hovno na podrážke mojej topánky, bezcenní bastardi, ktorí iba chcú niečo dokázať, dokázať to, o čo sa snažilo aj mnoho iných a chcete vedieť kde skončili?" zasekol som sa pre efekt, naklonil som sa k nim, "šesť metrov pod zemou." Zašepkal som.
"Pokoj, Bieber," Hlas pochádzal z druhej strany skladiska, pozrel som sa tam a videl som ho vynoriť sa zo zadu spolu s dvomi ďalšími. "Nie sme tu preto, aby sme ti prebrali tvoje sračky. Sme tu pre biznis."
Skepticky som nadvihol obočie. "Biznisom sa môžme zaoberať hocikde, tak prečo práve tu? Prečo Stratford?"
"Biznis sa aktuálne zdá byť dobrý práve tu. Pekné tiché malé mestečko, nikto nepovie ani slovo, ale monštrá ležiace pod povrchom, plazia sa a hľadajú kam by mohli položiť svoj ďalší úder. Nikto nikoho nepodozrieva, teda ak ste nenechali žiadny dôkaz. Moji chlapci sú dobrí v tom, čo robia a akurát si spravili celkom dobré meno pre seba doma, v New Yorku. Prišli sme sem spraviť to, čo nám bolo povedané, aby sme spravili a teraz odchádzame."
"Hovno," zasmial som sa, "nikto nepríde iba tak do niekoho iného vlastníctva, ak nemajú plán čo robiť."
"Veru, myslím, že ti iba zostáva veriť mi." Pokrčil ramenami a vystrčil ruku. "Lyndom Mathews."
Nebral som do úvahy jeho ruku a zamračil som sa "Justin Bieber."
"Viem kto si." Zazubil sa predtým ako sa pozrel zaňho, "to je Peter McCall," ukázal dozadu na hnedovlasého chlapa s hnedými očami, "Sammy Constentino." Potom ukázal na blonďáka s modrými očami, ktorý si šúchal modrinu na krku. "A Cola už poznáš."
Zasmial som sa, pozerajúc sa na Colove tvrdé výrazy, až sa postavil nabok, stále držiac svoj krk. Dal som zbraň na svoje miesto a otočil som sa, "Bruce Santos, John Rivera, Marcus Sorella a Marco Messina."
"Teraz vám už asi pôjdeme z cesty," Lyndon sa na mňa pozrel namiesto toho, aby sa otočil, aby už išiel a schytil ma za krk, v okamihu, keď som to nečakal ma udrel a spadol som na zem pred ním. Kľačal som, jedna noha posadená, druhá na zemi, naklonil blízko ku mne. "Odporúčam ti už nikdy nepoložiť tvoje ruky na môjho chlapca."
Zaškrípal som zubami, snažiac sa odradiť sám seba od niečoho, čo by som pravdepodobne v budúcnosti oľutoval. Zbystril som pozornosť na to, ako stál, kalkuloval som všetky veci, ktoré by som mohol spraviť, aby zostal slepý.
Ten debil nevie s kým si práve začal.
"Prišli sme sem s dobrými zámermi a ty si si iba vykopal jamu pre seba, Bieber." Lyndon si odpľul, jeho tvár bola zasiahnutá emóciami. "Myslíš si, že si nad vecou, ale nechaj ma ti niečo povedať." Zosilnel svoje zovretie, uškrnul sa. "Ja a moja partia sa nehráme hry a určite sa nebabreme vyhrážkami, ktoré pochádzajú od niekoho čo neznamená nič, a myslí si, že keď urobil v minulosti niečo nezabudnuteľné, že musí byť všade a je pre všetkých nevyhnutný. Teraz by som ťa najradšej roztrhol na kúsky ale neprišiel som tu aby som sa bil, prišiel som sa porozprávať a to je to čo aj urobím." Zadržal som sa a vdýchol som do seba vzduch, Lyndon sa víťazostne usmial."Navrhujem ti aby si sa držal stranou pretože narozdiel od teba, nevýmyšľam si zámienky. A ver mi keď hovorím, že ak mi skrížiš cestu budeš mŕtvy predtým ako sa stihneš znovu nadýchnuť. Je ti to jasné?"
