*A je tu nová časť! Na začiatku vám prezradím, že táto bude trochu smutnejšia a ostatné sa budete musieť dozvedieť sami. Túto časť mi pomohla preložiť jedna baba (NICKIKOLLAROVA) za čo som jej veľmi vďačná a tak dúfam, že sa vám bude páčiť!*
Z pohľadu Kelsey
"Keď Jazzy zomrela.." Justin sa pozastavil, zmraštil obočie ako si zatvoril oči, napäto si spomínal na minulosť. "úplne som stratil sám seba." Potichu zamrmlal, až ho skoro nebolo počuť. Ale ja som ho počula nahlas a jasno.
Prešla som prstami po jeho vlasoch, masírovala som mu hlavu, upokojoval asom ako sa priklonil ku mne, jeho hlava pohodlne ležala v mojom lone. Nechala som ho rozprávať, chcela som počuť to čo mi chcel povedať.
"Rozbíjal som veci, ziapal som, kričal som, obviňoval som ľudí za veci ktoré neurobili.. dokonca som myslel na to, že sa zabijem." Pokrútil hlavou, ako si spomenul na túto spomienku na jeho tvári bola evidentná bolesť. "Myslel som si , že keď musela zomrieť kvôli mne, tak som mohol urobiť to isté kvôli nej."
Zadržala som dych nad tým k čomu sa mi práve priznal. Priložila som si ruku k jeho tvári, zhlboka som sa nadýchla ako som to všetko nechala vsiaknúť do seba.
"Bolo toho na mňa veľa a chcel som aby to všetko skončilo." Zašepkal, ako sa jeho zuby zakusli do pokožky na jeho spodnej pere. "Vedel som, že čo sa stalo Jazzy bola moja chyba, Viem, že to nebolo zámerné ale kvôli mne tam bola a kvôli mne Jason vyhodil ten sklad do povetria."
"Nemohol si vedieť, že to urobí." Povzbudzovala som ho, snažiac sa vymazať bolesť, ktorú mal hlboko vo vnútri, vedela som, že nič nemohlo vymadzať psychické jazvy, ktoré to zanechalo.
"Na tom nezáleží. Pointou je, že moja sestra zomrela v tú noc keď som to mal byť ja." Chytil ma silnejšie, ako si hlavu zaryl hlbšie do môjho brucha. "Dojebal som to." Zamrmlal. "Zničil som všetko a stálo ma to Kelseyinu smrť aby som si to konečne.. uvedomil."
Hlavou mi prebehovalo toľko otázok naraz a už som sa blížila k tomu aby som získala na ne odpovede no vedela som, že ak mu dám čas, sám mi na ne odpovie.
"Bol som doma sám keď som rozhádzal celý dom." Justin povzdychol ako sa trochu upustil z môjho pásu. "Sedel som na gauči s hlavou v rukách a všetko sa mi to prehrávalo pred očami znovu a znovu.. jej krik a ten výbuch... nemohol som to dostať z hlavy. Bez ohľadu na to koľko som pil, jej hlas bol stále čerstvý v mojej hlave. Bolo to akoby som bol stále v tom sklade s ňou len pár krokov odo mňa."
Pokračovala som v hrabaní sa mu vo vlasoch, pozorujúc ako relaxoval pod mojím dotykom. " Našiel som na zemi svoju zbraň. Musela spadnúť keď som tozhádzal všetko naokolo a niečo vo mne sa pohlo a zdvihol som ju. Neviem čo do mňa vošlo ale predtým ako som si to uvedomil, držal som si ju pri hlave. Bol som zamrznutý, stratený v čase pokiaľ John neprišiel domov a našiel ma."
Zhlboka som prehĺtla ako som si oprela hlavu o stenu, nechcela som myslieť na to čo keby- a aký by bol môj život ak by to naozaj zobral trochu priďaleko.
To, že niekto ktorý vyzeral byť taký silný mohol byť taký zraniteľný bolo ohromujúce a bolelo ma vidieť ho takto. Všetko čo som chcela, bolo aby som mu mohla zobrať všetkú tú bolesť preč, uistiť ho, že všetko bude v poriadku. Prešiel si toho veľa a poslednú vec, ktorú teraz potrebujeme je aby si tým prešiel znovu.
Nebola by som schopná žiť ak by sa mu niečo niekedy stalo.
"Opýtal sa ma čo robím a ja som tam len sedel. Nepovedal som nič pokiaľ ku mne neprišiel a videl tú zbraň na vlastné oči. Prehovoril ma aby som mu ju podal zatiaľ čo sa ma pýtal otázky a ja som na neho len hľadil." Justin si pretrel čelo rukou, pretočil sa tak aby úplne leža na chrbte a tvár mal dohora a tak som sa mu mohla dívať priamo do očí. "vedel som, že som nemohol odôvodniť čo som robil alebo si vymyslieť neajkú výhovorku. Vedel... vedel, že som bol na pokraji."
