*Tak snažila som sa čo najrýchlejšie, tak si užite časť a nezabudnite si prečítať koniec tejto čati je tam celkom niečo dôležité.*
Z pohľadu Kelsey
"Fajn," Bruce vošiel naspäť do obývačky potom ako dotelefonoval. "Súhlasili, že sa s nami dnes stretnú."
Povzdychla som si ako sa mi konečne uľavilo a nechala som to do seba vpiť.
Justin nebol schopný sa postarať o nejakým nonsensom, ktorí mali Snipers prichystaný a bola som odhodlaná ho držať od tejto drámy čo naj ďalej aby mu to neublížilo ešte viac ako teraz.
Pozrela som sa na Brucea varovne, na um mi prišla myšlienka, ktorú sme diskutovali predtým. "A..." Spýtala som sa, dúfajúc, že mu doplo to čo som myslela.
"Justina z tohto vynecháme." Bruce mi to potvrdil."John,Marcus,Marco a ja pôjdeme ako návnada a pôjdeme ich pozrieť. Zvládnem to všetko ako som sľúbil." Jemne ma stlačil na lakti, jeho ruky oddychovali vo vreckách jeho jeansov. "Nemáš sa o čo obávať, okej?"
Prikývla som v súhlase, omotala som si ruky okolo seba a trochu som ustúpila. "Okej." Nútene som sa usmiala. "Verím ti, že to bude fungovať."
"Nemáš sa o čo obávať, Kelsey. Justin je v mojich rukách v bezpečí, vždy bol a vždy bude. Ja mám za úlohu sa uistiť aby boli všetci chalani spolu a aby sa im neublížilo- aj keď nemôžem garantovať, že si nikto z nich neublíži, snažím sa ich od toho držať čo najďalej."
"Ja viem." Prehĺta som." A za to som ti vďačná."
Bruce za zohol, priateľsky ma objal, stisol ma aj na upokojenie aj na ochranu. "Mojou úlohou je aby som sa uistila aby si aj ty bola v poriadku. Vieš, že pre teba urobím hocičo, však? Si mi ako rodina." Zašepkal mi do ucha ako sa odtiahol, mal kúsok smútku v očiach.
"Aj ty si pre mňa ako rodina Bruce, ďakujem ti.. za všetko čo si pre mňa urobil za posledné tri roky a všetko čo teraz robíš." Postavila som sa na špičky a dala som mu pusu na líce. "Veľmi si to vážim."
Bruce ma chytil za ruku a položil na ňu tú jeho, jemne ju pohladil predtým ako ho pustil. "Uisti sa, že Justin zostane v posteli a nezdvihne sa odtiaľ." A v sekundách Bruce zahodil svoju starajúcu sa stránku a bol zase ako obvykle. "Poslednú vec, ktorú teraz potrebujeme je aby zistil, že sme odišli:"
"Nemyslím si, že sa Justin v najbližšej dobe zobudí ale ak áno, uistím sa, že neodíde z izby." Usmiala som sa na neho a pozorovala som ako dával Marcusovi a Marcovi pokyn aby išli dolu zatiaľ čo si vytiahol zbraň a uistil sa, že tam je dosť guliek predtým ako ju zatvoril a zašuchol si ju za pás nohavíc.
"Možno nám to bude trvať trochu dlhšie. prídeme ako najskôr sa to bude dať aby sme sa uistili, že bude Justin v poriadku. Medzitým, ak chceš, môžeš zostať tu dole a robiť hocičo čo baby robia vo svojom voľnom čase predtým ako zamieriš znovu za Justinom."
Pozerala som sa ako Marcus a Maro zhromaždili kolo Brucea v obývačke, zazrela som Johna ako si oblieka koženú bundu, napravujúc si golier predtým ako prišiel ku mne.
"Bude v poriadku, len tomu daj čas. Viem, že sa bojíš, my všetci. Nezaťažuj sa už tým." Usmial sa na mňa a ja som mu jeho úsmev opätovala.
"Ďakujem ti John, keby som nemala vás, neviem čo by som robila." Začesala som si prameň vlasov za ucho a hrala som sa s prstami. "Len bute opatrný." Pozrela som sa na neho. "každý z vás." Otočila som sa tak aby som videla každého naraz.
"Ty tiež maličká." Marcus ma pobozkal na čelo predtým ako som okolo mňa obtrel a vyšiel z dverí ako ho ostatní nasledovali.
"Drž sa tu." John zamrmlal predtým ako zmizol sa zavretými dvermi.
