Z pohľadu Justina
"Fajn, chalani." Leo tleskol rukami a posadil sa na bambusový gauč s vankúšmi, ktorý bol oproti nám. Všetci sme sedeli v tieni pri brehu pláže s priamym výhľadom na vodu. Baby boli vyvalené na uterákoch a opaľovali sa na slnku.
"Poďme na biznis... Môžme?" Povedal ako poslal čašníka preč potom čo nám všetkým objednal rundu piva a pozrel sa na nás všetkých. "Čo sa to v poslednej dobe dialo v Stratforde? Hovorí sa, že máte nijaký problém."
Zaťal som sánku ako som sa pozrel na Kelsey, ktorá vyzerala byť taká uvoľnená, čo mi pomohlo zostať v kľude. "Dalo by sa to tak povedať." Zamrmlal som s nechuťou.
Nahol sa a zvedavo na nás hľadel, chtiac vedieť, ako sme nakladali doma s biznisom. "O kom sa to bavíme?"
Všetci boli ticho, nebolo počuť nič iné len zvuk vĺn a babské smiechy.
"Nuž?" Leo nás tlačil k tomu, aby sme mu už konečne dali odpovede. To, čo ho najviac vždycky serie, je byť ignorovaný.
John bol prvý, čo prehovoril, keď mu došlo, že s tým nezačnem ja. Samozrejme, všetky oči boli na mne. "Uhh, Lyndon Matthew, vedie gang spolu s Coleom Santangelom, členovia sú, Sammy Constentino, Peter McCall a Connie Bergins" Povedal so zaťatými zubami, ako sa mu v hlave vynorili spomienky na tú noc.
Leo pokývol hlavou. "Pred pár hodín som dovolal s Princom a povedali mi, že to nie je len tak hocijaký gang, s ktorým ste prišli do v styku. Čo sa deje?"
"Už sme sa postarali o dosť bastardov ale títo chlapi....najprv som si o nich nič nemyslel," John sa priznal."Bolo to len zopár chlapov, ako obvykle sa snažili dať nás k zemi. Doplo mi, že budú chcieť dealovať v našom okolí, potom im to nevyjde a odídu ale oni mali iné zámery. Prišli len z jedným úmyslom a to bolo otočiť naše mesto hore nohami-"
"A vy ste im to dovolili." Leo ho prerušil, napil sa zo svojho piva, keď ich čašník položil na pred nás.
"Čo?" Opýtal sa prekvapene.
"Dovolili ste im to," Leo sa zopakoval a pokrčil plecami."Keď zoberiem do úvahy, čo som vás všetko naučil a na čo som vás pripravil; nemalo to byť pre vás vôbec problém."
"Nerozumieš tomu." Marco vstúpil do ich rozhovoru. "Justin sa práve dostal z basy a nemohli sme sa ich len tak zbaviť bez toho, aby nás podozrievali."
"Každý jeden z vás nejedná hlavou ale emóciami." Povzdychol."To sa vám dostane do cesty, keď sa máte o niečo postarať. Všetci myslíte iba na to - čo ak - sa stane toto alebo tamto a úplne sa oddialite od plánu. Ak chcete vyhrať, musíte zabíjať."
"Je to príliš riskantné" Marcus potriasol hlavou. " Je to ako vojsť do klietky s levom a očakávať, že ťa nezje."
"Ako si myslíte, že ste získali reputáciu ako máte teraz?" Pozrel sa na nás. "Tým, že sa postaráte o situáciu predtým ako sa stane problémom."
"Pre teba je to ľahké povedať, keď nemáš dievča, ktoré ťa čaká doma." Odsekol som, strácajúc trpezlivosť. "Predtým ani jeden z nás nemal nikoho. Postarali sme sa o svoj job, pretože neexistovalo nič, čo by nás zabrzdilo. Všetko je teraz iné."
"Nemusí to tak byť. Ak chcete tých bastardov preč z cesty, viete, čo máte urobiť."
"Nie." Potriasol som hlavou."To sme robili predtým a pozri sa k čomu sme dospeli. The Snipers, pre nich je toto viac ako súťaž - pre nich je to hra."
"Vy to len nerobíte správne." Odsekol Leo, ale ja som toho mal dosť.
"Nie, kvôli tomu som prišiel o rodinu." Odsekol som, cítil som ako vo mne začal hnev vrieť. "Ďakujem za radu Leo, ale nemáš ani poňatia, čím sme si za posledné mesiace prešli."
Leove oči sa zatienili. "Tak prečo mi o tom nepoviete?" Zasyčal.
A to som aj urobil, začal som od dňa ako som sa vrátil až po dnešný deň, nevynechal som ani jediný detail, nie že by som mohol, aj keby som sa o to snažil. Tieto posledné mesiace boli ako nočná mora, ktorá nie a nie prestať a nemohol som sa z nej zobudiť.
"To myslíš vážne? Kurva."
"Ani mi by sme tomu nemohli uveriť." John povedal. "Bolo toho až príliš veľa na jednú noc, že?"
"Hej." Leo sa poškrabal za hlavu, jeho oči sa dívali na baby."Ja viem." Položil si ruky do lona a povzdychol si."O tom som nemal ani poňatia. Keby som to bol vedel, nikdy by som...."
"To je v pohode."Uistil som ho. "Nie je to tvoja chyba. Len sme sa snažili o toto všetko postarať sami a aj tak to dopadlo tak, že sme sa do toho všetkého zamotali. Preto potrebujeme tvoju pomoc."
Prikývol. "Nemusíte sa ani znova pýtať. Len mi povedzte, čo potrebujete a ja urobím všetko, čo bude bude v mojim silách, aby som vám to dal."
"Čo keby sme začali tým, že nám povieš koľko asi chlapov nám budeš môcť požičať. Ak pôjdeme s nimi do vojny, koľko si myslíš, že bude ochotných chlapov bojovať na našej strane?" John sa opýtal.
"Moji chlapi majú váš rešpekt ako aj vy máte ich. Nebude problém takých nájsť ale myšlienka vojny je príliš riskantná."
"Neideme zatiaľ do vojny." Povedal John."Chceme byť len pripravení na hocičo, čo nám môžu hodiť do cesty. Snažili sme sa s nimi vyjednávať a to nedopadlo dobre. Zoberieme to krok po kroku ale Lyndon určite nebude spokojný bez toho aby bol krok pred nám. Už po nás išiel a nepochybujem o tom, že po nás nepôjde znovu."
"Fajn." Leo sa zamyslel a prikývol si sám pre seba. "Mám teraz na mysli asi takých piatich chlapov, porozprávam sa s nimi a dám vám vedieť. Nebudete v tom sami, to vám sľubujem."
"Vďaka chlape, vážim si to."
"Na čo je rodina?" Leo sa usmial a zdvihol svoj pohár."Čo poviete na to, že si to tu zatiaľ užijeme?"
"Pripime si na to!" Marco zvolal.
Štrngli sme si pohármi, bavili sme sa o nepodstatných veciach, aby sme aspoň na chvíľu nemysleli na to, čo nás čaká.
Prišli sme na Barbados, aby sme ušli od toho všetkého stresu a bol by som nerád, keby som dovolil niečomu, aby nám to skazilo náš pobyt.
A to je koniec v podstate začiatku tejto kapitoly. Ja viem v podstate je nepodstatná, ale kedže mám prázdniny rozhodla som sa preložiť nijaké časti a neviem, či ste tú ešte nijakí ľudkovia, čo to tu čítate, ale ak hej tak, ak na tejto časti bude aspoň 30 hlasov tak budem pokračovať v prekladaní.
