Stále z pohľadu nikoho
"Tak som povedala Brooke, aby si tie šaty nekupovala pretože som vedela, že si ich Courtney predtým kúpila ale ona ma nepočúvla takže to dopadlo tak, že išla na tú párty s tými istými šatami no vieš si to predstaviť?"
"Steph...." Povedal Bruce, snažiac sa získať jej pozornosť.
"A potom sa Courtney nasrala a vyliala svoje pitie na Brooke a viem, že to nemala robiť ale môžeš ju za to viniť?"
"Steph...." Bruce sa ju snažil prerušiť a trochu zvýšil hlas aby upriamil jej pozornosť.
*po pár minútach*
"Ale ako ich poznám ráno sa udobria a tak sa aj stalo." Steph sa zasmiala a potriasla hlavou. "Tí dvaja bez seba nevedia vydržať a potom neuveríš, čo sa stalo-"
"Stephanie!" Zakričal Bruce, prerušujúc ju a ona sa na neho zostala prekvapene dívať, držiac tričko vo vzduchu. "Už. Prestaň. Rozprávať."
Stephanie našpúlila spodnú peru, naklonila sa na jednú stranu a položila svoje tričko na posteľ. "Si v pohode?"
"Hej." Bruce zamrmlal, zaškrípal zubami a pritlačil si dlane na tvár. "Vlastne nie." Potriasol hlavou. "Nie som."
Stephanie sa zamračila, vykašlala sa na veci a podišla ku nemu, prišlo jej ho ľúto pri pohľade na neho. Vyzeral tak vyčerpane s kruhmi pod očami. "Bruce...?"
"Vieš čím so si tento týždeň prešiel?" Odtiahol si ruky od tváre a vystrel sa. "Vieš?"
"Nie." Zašepkala, bála sa, že keby rozprávala trochu hlasnejšie, ešte viacej by ho to nahnevalo.
"Nie." Potriasol hlavou. "Samozrejme, že to nevieš pretože to nevie nikto. Ale zaujíma to vôbec niekoho? Samozrejme, že nikoho pretože si za to môžem sám."
"Bruce, nemôžeš za to."
"Nemôžem za to?" Zasmial sa a krútiac hlavou. "Toto všetko je moja chyba. To, že vám bolo ublížené je moja chyba. Ja som vás do tohto vtiahol, ja som ten, čo vám dojebal životy a teraz ľudia trpia kvôli tomu, že milujú tých nesprávnych."
"Počúvaj ma." Stephanie ho oslovila ako chytila jeho tvár do rúk."Neprinútil si ich aby si vybrali takýto život, nemohol si vedieť, že sa toto stane, okej? Nemôžeš zmeniť to čo sa už udialo tak prečo sa za to tak trestáš?"
"Ten úbohý chalan si musel vybrať medzi svojou snúbenicou a matkou!" Bruce zreval predtým ako sa postavil a podišiel ku otvorenému oknu ako sa díval na žiariace slnko, vediac, že niekde tam sa ľudia smejú a majú skvelý deň, nič ich netrápi a na zlomok sekundy sa zamyslel aké by to bolo byť jedným z nich. "Nikdy sa mu to nemalo stať."
Stephanie sa k nemu priblížila, pomaly si omotala ruky okolo jeho telo a pritiahla ho k sebe, nevediac, čo ďalej urobiť.
"Viem, aké to je nemať rodinu... viem aké to je vyrastať sám, nevedieť, čo je správne a čo nie, ale on mal všetko, čo som ja nemal a kvôli mne o to prišiel." Bruce prehltol, zohol sa aby sa pozrel na svoje dievča. "Všetko som dojebal."
"Nie, nedojebal Bruce, prestaň byť na seba taký prísny..." Ustúpil od nej a začal kráčať na druhú stranu.
"Mal som sa ich zbaviť v momente, keď vstúpili na naše teritórium." Bruce napäl sánku a jeho oči sa zatienili. "Mal som urobiť to čo by mal každý líder a dať ich dolu vtedy a tam."
"Bruce... o čom to hovoríš? Čo chceš urobiť?"
"Nerob si starosti." Potriasol hlavou. "Nie je to nič o čo by si sa mala obávať."
