*A som späť! Viem, že som dlho nepridala novú časť ale ako viete bola som na dovolenke a potom som mala koniec školského roku tak som nemala čas. Teraz mám pre vás ale dobrú správu a budem prispievať častejšie keďže sú prázdniny ale to neznamená, že to bude zase každý deň! Tak dúfam, že sa vám bude páčiť táto časť a keďže to bolo dávnejšie od tej poslednej tak tu máte taký kratší flashback čo sa tam stalo.*
PS: Neviem, či si pamätáte ale už tak dávnejšie som vám hovorila o story, ktorú budem písať sama a prvú časť chcem publikovať už budúci týždeň!
V minulej časti Danger's back
Z pohľadu Justina
"Ja nie som Paul" Odsekol chrapľavý hlas,
Pokrčil som obočím, otočil som sa a videl som zbraň nasmerovanú mojim smerom a predtým ako som mal šancu vytiahnuť tu moju, vystrelil.
Z pohľadu nikoho
"Kurva." Marcus odsekol, jeho oči sa naširoko otvorili ako sa približoval rýchlejšie k autu. "Je to... je to on?" Ukázal prstom.
Bruce sa pozrel na miesto kde Marcus ukazovalo, jeho srdce sa zastavilo ako jeho žalúdok opadol.
Pred jeho očami ležal Justin v jeho vlastnej krvi.
"Do piče." Bruce odsekol ako sa rozbehol k nemu, kľakol si na kolená ako mu hľadal pulz. "Skoro vôbec nedýcha." Odvetil ako hľadel na svojho najlepšieho priateľa v bezvedomí. "Zavolajte záchranku!"
Z pohľadu Kelsey
Niečo nebolo v poriadku.
Cítila som to.
Nevedela som, čo to bolo alebo čo to mohlo byť ale bolo to tam. Ten pocit, ktorý za vždy zjaví keď sa niečo otrasné stane- keď sa ti vnútro trhá na kúsky, srdce sa ti topí a nemáš chuť myslieť pozitívne.
Bolo mi zle na žalúdku. Nevedela som čo sa okolo mňa deje a ani som nemala tušenia čo bolo to čo ma držalo pokope.
Keď mi Bruce zavolal, nevedela som čo si mám myslieť. Len málokedy mi vôbec volal a tentoraz to bolo aby sa ma opýtal na Justina a to nikdy predtým ešte neurobil
Jednou vecou je, že sa o neho bojím ale keď je to naopak a Bruce sa snaží zostať v kľude, niečo nie je v poriadku.
Prechádzala som z jednej strany na druhú, držala som sa za brucho ako som si zamyslene prechádzala druhou cez vlasy, z času na čas som študovala ich končeky.
"Musíš s tým prestaviť alebo si spôsobíš nejaký šok." Carly mi potichu navrhla ako stála na strane, jej oči pozorovali môj každý krok ako som pred ňou prechádzala.
Pokrútila som hlavou, ignorujúc ju, ani som sa neobťažovala jej odpovedať ako som si pohoršenie pleskla rukami po stehnách. "Kde do čerta je? Mal tu byť už pred hodinou!"
"Kľud, asi sa niekde zdržal a musel vybaviť ešte nejaké veci. Som si istá, že je v poriadku, preháňaš to." Carly povzdychla a prekrížili si ruky.
"Vedela som, že som ho nemala nechať ísť" Zamrmlala som a Carly som ani nedávala pozornosť. Musí sa ešte zotaviť z toho čo sa stalo naposledy a ja len... myslela som si, že bude schopný niečo zvládnuť sám..." Zastavila som a pokrútila som hlavou. "Len dúfam, že je v poriadku."
Carly sa na mňa sympaticky usmiala, odtlačila sa od steny a prišla ku mne. "Som si istá, že je v pohode." Položila ruku na môj chrbát a upokojujúco ho hladila hore a dolu.
