Preložené Vikinou (BelieberVik) :))
Z pohľadu Kelsey
Boli to už tri hodiny odvtedy ako Justin zavolal chalanov a zoskupili sa v obývačke aby prebrali biznis. Vzduch bol každú sekundu hustejší a nervy sa mi zväčšovali.
Prinajmenšom to bolo nervy drásajúce. Nevedeli sme o čom hovoria, čo robia...čo plánujú.
Nikdy vlastne nevieš čo sa stane kým sa to nestane...a potom je neskoro napraviť to čo sa stalo.
Kúsala som si vnútro pery, prechádzala sa po mojej a Justinovej izbe, Carly sedela na posteli a pozerala na mňa s veľkými, ustráchanými očami. Najhoršie bolo, že vedela asi tak veľa ako ja a nebolo návratu naspäť z tohto keď sa všetko dalo do pohybu.
Snipers boli väčší problém ako pred tým a desilo ma rozmýšľať nad tým čo sa stane ďalšie dni.
„Bojíš sa?” Carly zašepkala a bála sa to povedať hlasnejšie, pretože by nás tým ohrozila.
Pozrela som sa na ňu aby som sa vrátila k otázke keď som si zotrela o stehná pot z dlaní. „Či sa bojím?” Zamrmlala som a potriasla som hlavou. „Som vystrašená.” Vydýchla som a konečne som si sadla vedľa nej aby som sa ukľudnila.
Carly prikývla. „Ja tiež.” Potichu súhlasila a rukami ma chytila. „Nikdy som ho nevidela tak nahnevaného…” Oči sa jej leskly od sĺz. „Vychádzala som z potravín keď prišli ku mne.”
Rozšírili sa mi oči a zastavil sa mi dych keď som zistila, že sa mi chystá povedať presne to, čo sa stalo minulú noc. Dala som jej moju ruku na ukľudnenie a potichu som čakala kým bude pokračovať.
„Nevedela som kto sú ale vedela som, že keď ma zastavili a ako tam stáli, že niečo nie je v poriadku.” Mykala kolenom hore a dole od nervozity, bol to jej zlozvyk keď sa na mňa otočila. „Opýtali sa ma ako sa mám a prvé čo som si pomyslela bolo, že chcú peniaze alebo niečo. Že sa so mnou trochu pohádajú vezmú mi kabelku a odídu.” Trasľavo vydýchla, potriasla hlavou, odvrátila odo mňa zrak a snažila sa nájsť niečo zaujímavé na jej prstoch. „Ale neurobili to. Boli strašidelne milý. Používali taký tón aký používaš keď rozprávaš na dieťa. Odniesli ma k autu a snažili sa ma do neho dať ale ja som ich odstrčila. Povedali mi, že ich môžem odtláčať koľko chcem ale, že to všetko čo chcú aj dostanú...aj keď im to bude nejaký čas trvať.”
„Potom odišli. Bola som tak roztrasená až som skoro zabudla zobrať potraviny…” Utrela si oči, zhlboka sa nadýchla a vydýchla. „Hneď ako som sa dostala do auta zavolala som Johnovi. Povedal mi aby som tam zostala, že príde za mnou a keď prišiel, vyšla som z auta a utekala som za ním. Povedala som mu všetko čo sa stalo odvtedy ako som vyšla až kým oni odišli...Jeho tvár Kelsey…” Zakňučala, potriasla hlavou a chcela zostať silná. „Vyzeral akoby videl ducha...Potom zčervenal. Hrozne sa nahneval. Nechal v aute dieru a začal kopať do všetkého čo našiel. Ani sa ku mne nepriblížil, pretože vedel, že bol príliš nahnevaný aby ma držal alebo sa ma len dotkol.”
„Nikdy v živote som ho predtým nevidela tak rozčúleného Kelsey.” Potriasla hlavou a prehltla. „Táto vec so Snipers…” Zastavila sa a potlačila vzlyk. „Je zlá.”
Cítila som, že mi srdce padlo až na zem, držala som sa a potom som stisla Carlynu ruku silnejšie. „Budeme v poriadku...oni budú v poriadku. Justin a John nedopustia aby sa nám niečo stalo…” Jemne som sa usmiala. „Sľubujem.”
Pozrela sa pred seba. „Kam sme sa to dostali Kelsey?” Carly zašepkala a slzy jej padali po lícach, potiahla nosom a plecia spustila dole ako na ňu doľahol všetok ten tlak.
