Preložila BelieberVik a jej kamarátky :)
Z pohľadu Kelsey
Zohla som sa a lakťom som si otvorila dvere do Justinovej izby. V rukách som pre nás držala dve kávy. Zadkom som otvorila dvere kde som dúfala, že uvidím Justina, ktorý spí alebo je hore, ale na prekvapenie som tu nič nenašla a posteľ bola akoby tu nebol asi týždeň.
Kávy som položila na najbližšiu skrinku pri dverách a pozrela som sa po izbe, po akýchkoľvek známkach, že odišiel alebo po násilnom vniknutí. Keď som už naozaj netušila kde by mohol byť môj priateľ panicky som vyšla z izby. „Sestra!” zakričala som. „Sestra, poďte sem prosím.”
Vošla som naspäť do izby, chytila som prehoz a kusla si do vnútra líca aby som sa trochu ukľudnila. Zrazu som začula kroky, ktoré prichádzali smerom ku mne. „Kde je môj priateľ? Vzali ste ho na testy?”
„Nie.” odpovedala.
„Dobre. Zavolajte hneď ochranku.” prstami som si prešla cez vlasy a rozmýšľala som kde by mohol byť.
Otvorila ústa, že ide niečo povedať, keď sa otvorili dvere od kúpelne z ktorej Justin vyšiel opatrne von oblečený ako vždy.
„Toto je tá osoba, ktorú hľadáte?” sestrička si ma milo doberala a jej oči prejavily súcit.
„Oh bože vďaka.” zamrmlala som pre seba a moja hlava padla dozadu. Zdvorilo som sa usmiala na sestričku a prikráčala som k Justinovi. Hodila som sa mu okolo krku keď mi odtlačil ruky.
„Do riti.” povedal cez zaťaté zuby. Položil si ruku na hrudník a vystrel sa. „Zľahka miláčik.” zamrmlal.
„Prepáč.” ospravedlnila som sa. „Kde si bol?” opýtala som sa. „Bola som strachom bez seba.”
„Prečo by si sa mala báť-”
„Prišla som a nebol si tu. Tak som si myslela-”
„Je všetko v poriadku?” sestrička nás prerušila a premýšľala čo sa deje.
„Jasné, jasné, jasné, sme v poriadku.” Justin zdvihol ruky akoby nechcel aby sa priblížila.
Prikývla a odišla z izby, keď som sa zamračila a pozrela sa na Justina. „Si v pohode. Len som skoro dostala infarkt.” vydýchla som s malým úsmevom.
„Nemôže ísť chalan do kúpeľne?” vysmieval sa mi a pozrel sa na mňa so zvrašteným obočím a na tvári mal jeho neslávny úsmev.
„Nesnaž sa to otočiť na mňa.” zasmiala som sa. „Prečo mi neodpovedáš?” ukázala som na dvere z ktorých pred chvíľou vyšiel.
„Hučal tam ventilátor. Nepočul som ťa.” Pozrel sa na mňa a jemne ma pobozkal na pery.
„Myslela som si, že prišiel Cole alebo tak.” zamrmlala som s bolesťou v očiach.
Odhrnula som si vlasy z tváre a Justin vzdychol. „Zabudni na Cola. Ten bastard je pravdebodobne v polovici štátu.”
Nechala som to tak a pozrela som sa na jeho oblečenie. „Prečo si oblečený?”
Pozrel sa za mňa. „Nemôžem vyjsť z nemocnice bez oblečenia-”
„Kde si myslíš, že ideš?” zastavila som ho.
„Domov.” usmial sa.
„Kedy ťa doktori pustili?” prekrížila som ruky.
„Myslel som si, že chceš aby som prišiel domov.”
