*Neupravené*
Z pohľadu nikoho
Pri pohľade na brunetku ako ležala na bruchu s vlasmi rozletenými do každej strany a pokojne spala, Justinovi prišlo ťažko na srdci.
Slová, ktoré jej sľúbil ho prenasledovali a každým nadýchom sa cítil akoby sa dusil, jeho myšlienky ho pomaly pohlcovali.
Justin sa poškrabal po hrudi, zdvihol sa z postele, zahrešil ako zavŕzgala predtým ako odišiel preč zo spálne a išiel dole do prázdnej obývačky.
Prešmykol sa cez zadné dvere, ktoré viedli na terasu z kuchyne, vyšiel na čerstvý vzduch a nadýchol som.
Chytil sa za zábradlie, nahol sa dopredu a hľadel pred seba, zhlboka sa nadychoval a vydychoval, snažil sa nájsť niečo, hocičo čo by prilákalo jeho pozornosť aby sa zbavil svojich myšlienok, ktoré ho viedli k šialenstvu.
Justin sľúbil jednu vec - ochrániť ju a teraz začínal veriť tomu, že ani to nebude už môcť splniť.
Chytil sa za hlavu, pretrel si rukami tvár a zlostne si ťahal vlasy, hľadel sa na svet pred sebou zamýšľajúc sa nad tým, kde sa to všetko pohnojilo.
"Nemyslel som si, že ťa tu nájdem." Justin sa ani nemusel otočiť na to aby vedel kto to je ako si pretrel rukou rukou.
"Hej, nuž, ani ja som neočakával, že si budem musieť vybrať medzí mojím dievčaťom a mamou ale asi sa stupidné veci stávajú každý deň." Justin odsekol ako si zatvoril oči, preklínal deň, keď začal k niekomu niečo cítiť.
Možno keby sa bol vzdal už veľmi dávno, nič z tohto by sa nemuselo stať.
Možno
"Viem, že si teraz nasratý na celý svet ale tým, že si to budeš vybíjať na mne sa nič nezmení." Bruce stál asi meter od Justina, ruky mal založené vo vreckách na jeansoch. Pod očami mal čierne kruhy ako bojoval s túžbou ísť znovu do postele a spať naveky.
"Och Bože," Justin si zavrčal pod nosom. "Je to ako déja vu."
Bruce sa zasmial. "Prečo asi."
Justin sa na neho vražedne pozrel predtým ako sa uvoľnil. "Ja len neviem, čo mám robiť. Vždy keď si myslím, že je všetko v poriadku, niečo príde a zakusne sa mi to do zadku aby mi pripomenulo, že nič sa už nikdy nezmení - náš život bude vždycky nočná mora."
"V tomto momente, bez ohľadu na to, čo poviem alebo urobím sa nič nezmení pretože máš pravdu." Bruce mu dal za pravdu a pokrčil plecami. "Ale nemôžeme sa tváriť prekvapene keď sa niečo ako toto stane pretože sme vedeli, že toto je náš osud v momente keď sme sa tak rozhodli. Vzdali sme sa svojich životov - vzdali sme sa našej normálnosti- v momente keď sme sa poddali osudu"
"Nechcem to pre ňu." Justin zašepkal. "Toto sú moje rozhodnutia, nemala by byť trestaná za chyby, ktoré som spravil ja."
"Nie si jediný čo urobil chyby Justin. Aj ja som toľko vecí dojebal. Nikto nie je dokonalý. Rastieme a učíme sa z toho a ideme ďalej. Čím viac budeš míňať času premýšľaním o tom akoby by sa veci mohli zmeniť, tým viac stratíš zo svojho života."
"Akého života?" Justin sa uštipačne zasmial ako ukázal rukami okolo seba. "Huh? Toto voláš život? Toto je túžba po smrti. V podstate žiadame Boha aby nás zabil zatiaľ čo tí, ktorých milujeme zostávajú napospas diablovi."
"Nemôžeme prestať žiť naše životy pretože sa bojíme toho čo sa stane. Bez ohľadu na to, či sme gang alebo nie, vždy je tu šanca, že hocikedy v momente keď vyjdeš na ulicu, ťa môže zraziť auto alebo ťa niekto môže zastreliť. Nemôžme si vybrať ako naše životy pôjdu ďalej ale môžem sa pokúsiť z nich vyťažiť čo najviac. Už som unavený z posedávania a čakania, kým toto všetko skončí. Nikdy to neskončí a už je načase aby si si to priznal."
