*Prepáčte za dlhšie meškanie, ale je to drina preložiť 11 strán a navyše som mala toho veľa! A ďakujem vám všetkým, že to tu čítate a dúfam že sa vám bude táto časť páčiť! Btw už som začala písať tú fanfiction o ktorej som vám predtým hovorila a prvá časť bude niekedy tento mesiac!*
Z pohľadu Justina
Otvoril som sklenené dvere, ktoré viedli do vnútra chaty, vošiel som dnu potom ako som naštartoval auto. V momente keď som dohovoril s Bruceom, vedel som, že sa stalo niečo zlé a napriek tomu ako som sa veľmi snažil presvedčiť Brucea aby mi tu dovolil ostať cez noc s Kelsey a prísť až zajtra, nedovolil mi to lebo podľa neho, by som to "mal radšej vidieť", ani neviem čo myslel.
"Kelsey-" Pozrel som sa na ňu a zastavil som sa krátko potom ako som si všimol ako vyzerala byť smutná. Momentálne bola zohnutá, balila si tričká a poskladala ich predtým ako ich položila do tašky so sklamaným pohľadom na tvári.
Olízal som si pery, a prekľučkoval som sa ku nej predtým ako som si omotal ruky okolo jej pásu. "Nebuď nahnevaná." Zamrmlal som.
"Nie som nahnevaná." Odpovedala hrubo, vyhýbala sa mojim očiam ako pokračovala v hádzaní vecí do jej tašky, ignorujúc moju prítomnosť.
Prešiel som si rukou cez vlasy a škrabal som si vzadu na krku. Bola frustrujúco ticho a odmeraná, čo ma privádzalo k šialenstvu. Nenávidel som fakt, že je na mňa nasratá a namiesto toho aby si to priznala a povedala mi to keď som sa jej spýtal, to odmietla.
Položil som si ruky na tie jej a povzdychol som. "Ale si."Naliehal som a otočil som ju aby som sa jej díval do tváre ako som sa pozrel do jej oči. "Povedz mi čo sa deje." Zašepkal som a snažila som sa zostať v kľude dosť na to aby som to s ňou mohol prediskutovať bez toho aby som stratil trpezlivosť.
Nenávidel som keď odo mňa držala nejaké veci a ona to vie.
Otvorila ústa akoby išla niečo povedať. zamračil som sa keď spojil pery a nepovedala to čo si myslela
Jemne som je stlačil ruky aby som jej pripomenul, že čakám na jej odpoveď, prekračovala nohami a snažila sa rozptýliť tým že sa dívala všade len nie do mojich očí.
"Ja len.." Kelsey povzdychla a pokrútila hlavou "Len nechám prečo musíme ísť naspäť domov. Povedal si mi, že si spolu užijeme víkend, len my dvaja. Nepovedal si nič o tom, že tu strávime noc a odídeme." Zdôraznila a dala mi najavo, že sa jej to nepáčilo tak ako aj mne.
"Ver mi miláčik, mal som celý tento víkend naplánovaný. Nemal som žiaden zámer ísť dnes večer domov ale niečo sa stalo a Bruce ma potrebuje. " Prisunul som sa k nej bližšie a jemne som ju pobozkal na čelo, dúfajúc, že nebude už taká tvrdohlavá. "Poďme," Ukázal som prstom za mňa. "Už by sme mali vyraziť."
Pustil som jej ruky, Kelsey zapla tašku, do ktorej všetko zbalila predtým ako som jej nastavil ruku aby išla so mnou, čo aj urobila a nasledovala ma cez izbu okolo gauču a ku predným dverám.
Kelsey zastavila pri vchodových dverách a otočila sa aby si chatu prezrela ešte raz, v jej hnedých očiach žiaril smutný pohľad. Sklonila hlavu a vyšla von, čakajúc na mňa aby som zamkol dvere predtým ako som popri nej prebehol dole schodmi.
Kelsey otvorila dvere na mieste pasažiera ako sa zošmykla dnu, čakajúc na mňa aby som prešiel na miesto vodiča potom ako som položil veci do kufru. Naštartoval som motor a podoprel som sa o Kelseyine sedadlo ako som začal cúvať s príjazdovej cesty kde som sa otočil a pokračoval som dole cestou.
Pozeral som sa do spätnného zrkadla ako som kontroloval či je niekto za mnou predtým ako som vybočil na hlavnú cestu. Pozrel som sa na Kelsey a zavrčal som ako som videl jej smutnú tvár. "Hej." Chytil som jej ruku a pobozkal som ju. "Nebuď taká podráždená, okej?! Zašepkal som.
