* Nová časť juchu, užite si to!!! (Chyby potom opraví Alex) :)))*
Z pohľadu nikoho
Carly zastonala, ako sa začala pomaly prebúdzať. Cítila, ako jej hučí hlava, zhlboka sa nadýchla a zuby sa jej zaryli do spodnej pery. Zažmurkala raz, potom dva razy, tri razy a poobzerala sa okolo seba, snažiac sa zistiť, kde vlastne bola.
Cítila, ako sa jej zovrelo hrdlo v tom úzkom priestore, nič len prázdno okolo nej, cítila, ako sa dusí medzi stenami.
Snažila sa začesať si vlasy, ktoré jej spadli do tváre, oči sa jej naširoko otvorili, keď si uvedomila, že ju niečo blokovalo od toho, aby to urobila. V strachu si zatvorila oči, modlila sa, aby to nebola pravda. Potom sa pozrela dole, kde videla, že nie len jej ruky boli priviazané k stoličke, ale aj jej nohy.
V očiach mala slzy, ako sa zúfalo snažila rozviazať ruky. Plakala, ako si spomenula na to, keď bola v aute s Connie, cítila sa hrozne, keď si uvedomila, že to dievča, o ktorom si myslela, že je jej priateľka, bola presný opak.
Kelsey mala celý ten čas pravdu a ona bola príliš hlúpa na to, aby jej uverila. Chcela veriť niekomu inému, ako len Kelsey, chcela vedieť, že aj niekomu inému na nej záleží.
Zmračila sa, keď započula tikanie hodiniek, snažila sa nájsť zdroj toho zvuku. Nahla sa na pravo a potom na ľavo, už sa išla vzdať, mysliac si, že si to len predstavovala, keď uvidela červené svetlo, ktoré mala medzi chodidlami.
Carly sa zohla, cítila, ako jej išlo srdce vyskočiť z hrude pri pohľade na bombu pripevnenú k stoličke. Zakričala z celých svojich pľúc a začala sa mykať všetkými smermi. "Niekto, prosím vás, pomôžte mi!" Kričala znovu a znovu, dúfajúc, že nejaký nevinný človek by ju počul a prišiel ju zachrániť.
Z pohľadu Justina
"30 minút..." John zamrmlal držiac v ruke mobil, ako o život. "Alebo je mŕtva."
Medzi všetkými nastalo ticho, všetci sa zamýšľali nad tým, o čom to mohol rozprávať, ale nikto z nás nemal gule niečo povedať alebo sa ho na to opýtať v prípade, že by sme mali pravdu.
Johnov pohľad bol plný prázdna, ako si strelil päsťou po stehne tak silno, že by sa mohol jeho mobil rozbiť na kúsky.
"Kto to bol?" Bruce bol prvý, ktorý prehovoril, ako urobil krok k Johnovi, nebol si celkom istý, či to bol dobrý nápad.
"Nie som si istý." Zamrmlal. "Ale mám celkom dobrý tip o tom, kto to mohol byť." Pozrel sa na Brucea a z jeho očí sršala temnota. John chcel vidieť krv, bol pripravený bojovať a zabiť hocikoho, kto by sa mu postavil do cesty.
Inštinktívne som sa pozrel na Kelsey, ktorá stála pri mne so slzami v očiach a rukou pritlačenou k ústam snažiac sa kontrolovať svoje vzlyky. Omotal som si ruku okolo jej malej postavy, pritiahol som ju k sebe a hlavou sa hneď zaryla do mojej hrude, ako jej stekali dolu lícami slzy a premočili moje tričko.
Pobozkal som ju na vrch hlavy, pohladil som ju po vlasoch a otočil sa k Johnovi. "Bol to Lyndon, však?"
Bruce si zatvoril oči, chytil sa za vrch nosa, jeho plecia opadli, keď si uvedomil, čo sa stalo. "Pre Kristove rany." Zamrmlal si pre seba.
"Samozrejme, že to bol on." John nahnevane zavrčal. "Viem rozoznať hlas toho bastarda. Je to ako by si volal so samým diablom."
"Čo do pekla chce, že musel ísť k tomu až cez Carly?"
