Z ničieho pohľadu
Všetci sa usadili, vybrali si izby a položili si do nich svoje veci. John sa začal vybaľovať, Carly ho pozorovala zo svojej postele, ako si poskladala svoje oblečenie a položila ho vedľa seba.
Veci boli medzi nimi napäté a bolo to cítiť aj vo vzduchu. Potom, čo ju John zachránil pred výbuchom, Carly zostala uzavretá do seba a moc toho nenahovorila.
To, čo sa stalo bolo hlavným dôvodom, prečo sa Carly bála. Nebola silná ako Kelsey, nebola poslušná a už určite nebola zvyknutá na to, že sa musela držať pri jednom chlapcovi.
Carly sa pomaly pred očami strácala sloboda, čo bolo pre ňu veľkou zmenou, vedela, že bude trvať dlho, kým si na to zvykne predtým, ako sa konečne usadí a bude si to užívať.
John cítil, ako sa mu strácala trpezlivosť a napätie medzi nimi sa ešte zväčšilo. Prešiel si rukami po vlasoch, ako kráčal po podlahe, cítil, ako mu horelo hrdlo zo slov, ktoré zo seba nemohol dostať.
Zastavil sa v strede izby, položil si ruky na boky, zahryzol si do pery predtým, ako sa pozrel na frajerku roka. "Kde sa to pokazilo?"
Carly zamrzla a bojovala s tým, aby sa na neho pozrela. "Uhmm." Prehltla a začali sa jej triasť ruky. Začesala si prameň vlasov za ucho a dívala sa na svoje lono. "O čom to hovoríš?"
John si sám pre seba odfrkol. "Vieš presne o čom rozprávam..." Zastavil sa, aby si pozbieral myšlienky. "Ani sa na mňa nedokážeš pozrieť."
"John..." Povedala Carly, ale zastavila sa, keď si uvedomila, že ani sama nevie, čo povedať. "Som len zmätená..."
"Zmätená z čoho?" Zahundral, nechal sa premôcť hnevom. "Čo musím urobiť, aby si sa znovu dokázala na mňa pozrieť?"
"O teba nejde, ide o mňa..."
"Prestaň s tým." John odsekol. "Toto je vážne. Ide o náš vzťah."
"Považoval by si toto vôbec za vzťah?" Carly sa na neho pozrela a stratila dych pri jeho pohľade. "Toto... čo je medzi nami... ani neviem, čo to je."
"Čo odo mňa chceš?" John sa opýtal. "Už som ti povedal prepáč, okej?"
"Prepáč nezmení nič na tom, že náš vzťah bude pre teba vždy až na druhom mieste po tvojom biznise!"
John si spojil pery, díval sa na Carly, ako si pretrela tvár rukou.
Carly si vydýchla a hodila tričko na posteľ. "Nechápeš to?" Postavila sa. "Toto nie je o mne, je to o tebe! Všetko je vždy pre teba dôležitejšie ako ja , dokonca aj Kelsey!"
"O čom to hovoríš?" John odsekol a potriasol hlavou. "To nie je pravda!"
"Je to pravda! Len si to neuvedomuješ! Vždy si tu pre Justina a Kelsey, aby si im zachránil život, ale nikdy tu nie si, keď ide o mňa!" Položila si ruky na stehná, olizla si pery a snažila sa upokojiť. "Neviním ťa z toho únosu, pretože za to môžem ja. Nikdy som nemala Connie veriť, ale nevidíš, prečo som to urobila? Prečo som ťa nepočúvla?!" Ukázala na seba. "Chcela som, aby si si ma všimol, aby si sa o nás zaujímal... ale to si nespravil."
John otvoril ústa a išiel niečo povedať, ako urobil krok vzad. "Milujem ťa."
"Niekedy 'milujem ťa' nestačí."
"To, čo sa udialo za posledných pár mesiacov..." John sa zastavil, pred očami sa mu zjavila Lyndonova tvár. "Bolo to chaotické, ale neprešiel ani deň, čo by som na teba nepomyslel."
