*Tu máte druhú polovicu 4 časti a ak ste ešte nečítali tú prvú take si to nad týmto prekliknite na 4 - prvá polovica. A potom mám pre vás prichystané prekvapko ale to až na konci*
Privrel dvere a zachvíľu sa otvorili. Uľavilo sa mi keď dnu vošiel Bruce namiesto nejakého fízla, ktorý odo mňa chcel "informácie."
"Čau," Mal ruky vo vreckách, bolo evidentné, že ich tam mal často kvôli tomu čo sa stalo. "Ako si na tom?"
"To mi povedz ty Bruce," Odfrkol som sarkasticky a pokrútil som hlavou. "Som obvinený za vraždu, už to lepšie byť nemôže."
"Nevieš ako dlho ťa tu budú mať?" Bruce zamrmlal po pár minútach ticha.
"Povedali mi, že na celý život ale vraj Jean našiel niečo ako ma z toho vyhrabať." Pokrčil som plecami a usadil som sa do úplne nekomfortnej stoličky, do ktorej ma donútili. "Nebola to chladnokrvná vražda, vieš, že som mal dôvod zabiť toho bastarda." Zaškrípal som zubami, keď som si len predstavil ten jeho nechutný úškrn na tvári chvíľu predtým ako som ho zabil.
"Viem, ale títo debili sa ťa snažili strčiť za mreže už roky, urobia hocičo aby ťa videli trpieť ak to aj znamená, že si to nezaslúžiš." Bruce zamrmlal, bol znechutený ako tento systém fungoval. Naše slovo pre nich nič neznamenalo lebo my sme boli tí zlí.
"Viem to ale Jean nájde cestu ako sa z toho dostať." Pokrčil som plecami, snažil som sa tváriť úplne v pohode, akoby ma to vôbec neafektovalo ajkeď som vedel, že Bruce mal pravdu. Mal som polišov v zadku od prvej ilegálnej veci čo som urobil a boli zúfali aby ma dali dolu a teraz som im dal možnosť aby to urobili.
"Budeš v poriadku chlape," Odvetil cez neistotu, ktorá bola medzi nami. "Nevolajú ťa Danger pre nič za nič, však?" Jemne sa uškrnul, chcel trochu znížiť napätie.
Aj ja som sa trochu usmial. "Hej...." Odvetil som a nevedel som čo ešte povedať. "Bude vám bezo mňa fajn, vieš to."
"Justin-"
"Myslím to vážne." Prerušil som ho. "Viete, čo máte robiť, máte to v kapse. Neboj sa o mňa, okej? Budem v poriadku."
"Nebude to bez teba také isté... znie to trochu divne ale bude mi chýbať ten tvoj temperament, sarkazmus, otravnosť, domýšľavosť---"
"Okej, chápme to." Smial som sa po prvý raz odkedy som tu prišiel.
"Sorry:" Uškrnul sa. "Ale myslel som to vážne. Dom bude akoby prázdny."
"Som si istý, že bezo mňa tých pár rokov prežijete.
Bruce sa na mňa díval večnosť, nikto z nás nič nepovedal. A vtedy Bruce vytiahol jeden predmet na ktorý som úplne zabudol.
"A čo Kelsey?" Bruce pokrčil obočie, táto otázka vyznela skôr ako prehlásenie. "Vieš, že bude zničený, keď to zistí."
"Sakra." Zasyčal som, realita ma nakopla. "Tá večera." Postavil som sa a začal som kráčať po zemi, niekoľkokrát som sa zhlboka nadýchol. "Úplne som na ňu zabudol." Prešiel som si obidvoma rukami cez vlasy a cítil som tlak na ramenách. "Nemôžem ju stratiť." Zamrmlal som a trel som si rukou krk. "Bude ma nenávidieť. Ona.." Pokrúil som hlavou a zatvoril som si oči. "Do piče."
"Nerob si to chlape." Bruce sa ma snažil upokojiť ale moja myseľ bola úplne inde.
"Porozprávam sa s ňou, ona to pochopí. Musí to pochopiť." Zamrmlal som si sám sebe, hovoril som si sám zo sebou čo urbím predtým ako som sa pozrel na Brucea. "Daj mi tvoj mobil."
