*Upozorňujem vás, že táto časť má veľa pravopisných chýb lebo ju nestíham opravovať keďže zajtra letím do Londýna a nič nestíham. Ak máte Instagram follownite si ma, môj je simplystels*
PS: Krásneho Valentína vám prajem všetkým :)!!
Z pohľadu Kelsey
Keď som sa ráno zobudila, Justin bol už preč. Vedľa mňa zostal len odtlačok jeho tela, ktorý tam bol odvtedy, ako sa zdvihol z postele. Otvorila som oči a pomaly som si zvykala na svetlo, ktoré vychádzalo spoza okien.
Už to boli asi tri dni a Justina som videla dokopy asi len 6 krát, každé ráno a každú noc predtým, ako sme išli do postele, ale inak je zamknutý s chalanmi, diskutujúc o biznise, s carly nám bolo povedané len to.
Už mi zošalelo z toho, že musím byť zavretá v tomto veľkom dome a nemám čo robiť. Skúsila som všetko, snažila som sa ich aspoň presvedčiť, aby ma pustili s Carly na nákupy, každý z nich prišiel s výhovorkou, že na tomto mieste je všetko, čo potrebujeme na prežitie aspoň na týždeň.
Ani mi nebolo dovolené ísť von, pretože by ma vraj niekto mohol uvidieť. Nemali poňatia, s kým sú Snipersovia zapletení, mohli by byť hocikde v tomto okolí. Je to dosť smiešne, ale keď som sa snažila Justina presvedčiť, stále si stál len za svojím a počula som od neho len nie-nie, pretože bez ohľadu na to, čo som povedala, nikdy som nemala pravdu, a ako obvykle ju vždy mal on.
Odvtedy, ako sme sa pohádali vtedy, keď sme prišli, boli veci medzi nami na pokraji, aj keď to v tú noc vyzeralo fajn. Cítila som jeho zaváhanie vždy, keď sa na mňa pozrel a vždy ma zabolel žalúdok z toho, že si ma vôbec nevšímal.
Odhodila som zo seba perinu, natiahla som si svaly, zastonala som nad ic bolesťou. Celú noc som sa prehadzovala a otáčala sa s rôznymi myšlienkami v hlave, ktoré ma pred niečím varovali.
Donútila som moje nohy, aby sa začali hýbať, ignorovala som bolesť v mojom tele, ako som podišla ku kúpeľni. Opláchla som si tvár studenou vodou, aby som sa prebudila, umyla som si zuby predtým, ako som si dala do drdola zničené vlasy.
Utrela som pult a papierovú vreckovku, ktorú som použila som hodila do smetí predtým, ako som sa pozrela do zrkadla, pod očami som mala kruhy, ktoré značili o tom, že som bola vystresovaná a málo som spala. Povzdychla som si, rozhodla som sa nedať si makeup lebo som nemala náladu zakrývať to, o čom aj tak všetci vedeli.
Vstúpila som späť do izby, začala som si prezerať veci, ktoré som si zobrala so sebou. Rozhodla som sa pre jeansy, úzky čierny top a cardigan, tričko, ktoré som mala cez noc som si vyzliekla, poskladala som ho a dala naspäť do kufra, aj keď som vedela, že ho dnes zasa budem potrebovať, predtým ako som si zakryla nohy teplými chlpatými ponožkami.
Postavila som sa, prudko som vzdychla, keď som cítila, že je v izbe ešte niekto iný. Otočila som sa, skoro som vyskočila pri pohľade na Justina, ako na mňa hľadel. Zrazu som sa cítila trochu nesebavedomo, prekrížila som si ruky a a oprela som sa o jednu nohu, ako som na neho hľadela spoza mihalníc. "Ahoj." Prehovorila som a začesala som si prameň vlasov za ucho.
"Ahoj." Odvetil. "Čo robíš?"
"Práve som chcela ísť dole a dať si niečo na raňajky. Už si jedol?"
"Hej, John a ja sme si dali žemľu po ceste naspäť." Bolo medzi nami ticho, ako Justin podišiel ku mne, rukami mi chytil tvár. Prešiel prstami pod mojim očami a zamračil sa. "Spala si včera vôbec?" Zamrmlal.
"Len som sa necítila dobre. Bolo toho veľa za posledných pár dní... a z nejakého dôvodu sa mi nedalo spať, ale som v poriadku, naozaj."
"Neklam mi." Povedal ostro a jednou rukou ma chytil za pás a pritiahol k sebe. "Cítil som, ako si sa v strede noci stále prehadzovala."
