*Neupravené ospravedlňujem sa za chyby :))))*
Stále z pohľadu Justina
"Prestaň." Jaxon odsekol, pozrel sa na mňa zabijáckym pohľadom. "Nemáš právo sa k tomuto vyjadrovať." Potriasol hlavou. "nie potom čo sa stalo." Sršal z neho hnev ako sa chvel. "Snažil som sa... snažil som sa pochovať to čo sa stalo v minulosti a posunúť sa ďalej pretože si bol môj brat a potreboval som ťa v svojom živote..."
"Jax-"
"Mama skoro dnes kvoli tebe umrela!" Zakričal, podal ju do rúk otca a chytil ma za plecia. "Koľko ľudí musí ešte zomrieť aby si si uvedomil čo kurva robíš?" Potriasol so mnou a jeho tvár bola len pár centimetrov od mojej. "Huh?"
Napäl som sánku a pozrel som sa inam.
"Nie." Jaxon ma chytil za tvár a donútil ma sa na neho pozrieť. "Nebudeš tu len tak stáť a ignorovať ma! Viem, že hlboko vo vnútri tam niekde je môj brat..." Zastavil sa a trochu ma upustil. "Niekde tam je ten chalan, ktorý ma naučil jazdiť na bicykli a hrať basketbal... musíš ho dostať von a pochovať to zviera čo sa s teba stalo."
"Kurva pusti ma" Zamrmlal som, odtlačil som ho od seba ako som si zaryl ruky do jeansov a vytihaol som si z nich cigaretu a zapaľovač.
Jaxon sa na mňa hľadel neveriacky. "Čo si urobil s mojím bratom?"
"Práve sa na neho dívaš."
"Nie." Potriasol hlavou. "Dívam sa na cudzieho človeka...toto" Ukázal na mňa. "nie je môj brat pretože môj brat by tu len tak ľahostajne nestál. Môj brat by niečo teraz cítil a bojoval by za nás."
"Čo chceš aby som povedal?" Pokrčil som plecami ako som zo seba vypustil dym. "Hm? Chceš aby som si kľakol an kolená a prosíkal ťa o odpustenie?" Odsekol som. "Ty aj ja obidvaja dobre vieme že to nebude fungovať. Nič čo urobím nezmení tvoj názor na mňa a ja to berem."
"Čo chcem aby si urobil je aby si si zobral zodpovednosť za svoje činy! Chcem aby si niečo povedal, hocičo čo by ukázalo, že pre mňa nie sí mŕtvy."
"Nestrácaj s ním čas synu." Môj otec ho prerušil a postavilsa pred neho. "Tvoj brat bol pre nás mřtvý odvtedy ako nás opustil pred piatimi rokmi." Zdvihol ruku a dal mi facku.
"Jeremy!" Moja mama skríkla v šoku.
Vypľul som krv z úst, natiahol som si krk predtým ako som sa otočil a strelil som aj ja jemu v reflexe a on spadol na zem.
Skôr než som si všimol uvedomiť čo sa deje, už sme boli obaja na zemi a mlátili sa pokiaľ neprišiel Jaxom a nerozdelil nás.
"Ty bastard!" Zakričal môj otec. "Ty naničhodný kúsok hovna! Ako si dovoluješ na mňa zdvihnúť ruku! Ty si ten čo túto rodinu rozdelil na kúsky, nie ja! Kvôli tebe trpíme každý deň a snažíme sa vrátiť naše životy naspäť do normálu!"
"Nič z tohto som nežiadal!" Odsotil som zo seba Jaxona a napravils om si tričko "Nevedel som, že sa toto stane, myslela som si, že je v bezpečí!" Ukázal som na §u. "Keby som to vedel, urobil by som všetko čo by bolo v mojich silých aby som ju ochráňil."
"Nikdy s kým máš niečo spoločné nie je v bezpečí!" Zahundral môj otec. "Najprv tvoja sestra potom tvoja matka, kto bude ďalší? Už som stratil dve deti v mojej rodine, nechcem stratiť aj celú moju rodinu."
Urobil krok vpred aby sme boli tvárou v tvár a pozeral sa na mňa akoby som bol špina na topánke. "Si zviera, chladnokrvný vrah, ktorý zničí všetko čoho sa dotkne" Zasyčal otrávene. "Nikdy sa už s nami neskontaktuj, rozumieš mi?"
