Denník školskej Ja

Sobota večer

-ahoj, Adam kde si??
Napísala som mu okolo 22:56, nevedela som zaspať. Mala som fakt blby pocit. Rozmýšľala som nad všetkými možnosťami:
1. Možno sa dačo stalo.
2. Chce byť sám.
3. Včera to bol možno trapas aj keď to bolo perfektné.
4. Má zaracha (ale to by mi nejak dal vedieť)
5. Nechce sa mu.
V každom prípade som to chcela zistiť. Vytočila som jeho sestru a ona mi zdvihla...
"Prosím?"
"Ahoj, nevieš kde je Adam, čo mu je mám vážne strach!"
"Nooo, vieš ono, Adam je, on je..."
"Kde je?!"prerušila som ju.
"Prepáč musím ísť ahoj."povedaka a zložila mi telefón. Dokelu čo sa to tu deje?! Potrebujem to vedieť, ale je neskoro. Koho zavolam? Sebastian?!
"Ahoj, Seby, prepáč že ta rusím ja len som trošku dosť vystresovana a .. "
"V poriedku čo sa deje?"prerušil ma.
"Ja, je mi blbe to hovoriť práve tebe, no nevieš náhodou čo je Adamovi?"
"Aha, ty mi voláš kvôli nemu."
"Áno, prepáč ale chcem sa porozprávať aj o tom čo som si nevypočula vo fitku. Ospravedlňujem sa ti no.."
"V pohode!"opäť ma prerušil. Mala skm pocit že keď to spraví ešte raz vleziem do telefónu a udusením zbavím života...
"Chcel som ti povedať že ta mám ešte vždy dosť rád. O Adamovi neviem nič len to že si udrel hlavu na skate."
"Dokelu.. ja ta mám rada ake ako kamaráta. Prepáč."
"V poriadku ja si na teba počkám."
"Len aby !"povedala som a zrušila som hovor. Dobre aspoň že viem viac....
Začína na mňa liezť únava a na tu zachvíľku zaspomím. Aspoň sa nebudem trápiť. Je 23:45,ja som skoro nič nenapísal ale i tak tu píšem už ja ani neviem koľko. Tak dobrú.

0:53
-ahoj, neviem či si ma pamätáš ale ja som ten chalan z parku ;)

-najradšej by som si ta nepamätala! Neotravuj ma!

-ale ja chcem!

-tak sa s tým zmier caw!!

- v žiadnom prípade, ak nebudeš dobrá bude to mať následky, tá Adamova hlava nebola len tak náhodou...