Denník školskej Ja

Nedeľa

"Dobre ráno!"povedala mi Silva."Ako bolo s Domčom?"
"Tak, ja neviem. Bolo fajn ale."
"Viem! Ale musíš sa cez to preniesť!"
"Cez čo?!"
"Cez.."
"Cez Sebastiana?? Láskavo to nerieš!"opäť sa mi tlačili slzy do očí. Opäť som chcela ujsť. Aj som to spravila. Bežala som. Bežala som ďaleko od svojich problémov. Teda aspoň som chcela. Opäť som bežala po poli. Tentokrát bez Tobyho. Sadla som si na to isté miesto ako včera. Bolo mi všetko jedno. Plakala som. Možno to je trápne ale nič iné ma nenapadlo. Opäť sa predomnou zjavila osoba v čiernom.
"Cawko cicka čo tu plačeš??"
"Neplačem!"
"Veď vidím. Nemôžeš mi klamať!"
"Veď ti neklamem!"
"Čo sa deje? Máš problém somnou?"
"Preboha nie, len."
"Tak potom? Cicaa usmej sa!"
"Dosť,nehovor mi tak! Nič ti nepoviem a ach!"
"Prestaň!"
"Fajn, ahoj!"
"Nechoď, ukážem ti niečo dobre?"
"Dobre."
Chytil ma za ruku a ťahal preč. Prišli sme k akémusi posedu.
"Prečo?"spýtala som sa ho.
"Tajomstvo. Prekvapenie."
"Ale notaak!"
"Poď!"vyšli sme hore na posed. Bolo vidno krásnu prírodu. Zrazu sa tam objavil vlk.
"Vlci?"zasepkala som.
"Ticho vyplašíš ich." Skoro som vypadal pri vyklanani a tak ma zachytil. Snáď si nás nevšimli.
"Zostaň tu!"povedal a zaskočil dole.
"Vrát sa!"
Nevnímal ma. Podišiel k vlkovi a pohladil ho. Bolo to divné.
"Môžeš zísť!"
"Ja nechcem!"
"Zlez!"
Pomaly som liezla dolu. Vlk začal vrcať. Zlakla som sa.
"Neboj sa nič ti nespravi!"
"Ťažko sa tomu verí!"
"Poď sem!"
Išla som k nemu. Pomaly som sa nahla k vlkovi. Pomaly som mu položila ruku pred nufak. Onuchal ma. Potom mi ruku olizal.
"Poďme,je tu lúka."chytil ma za ruku a šli sme. Vlk tu už nebol. Možno to bola len vidina a onvna mňa pozeral ja na blbú.
"Ja už musím ísť. Bolo to fajn. Ahoj nabudúce!"
Dnes sa už nič nedialo. Ale na to čo som zažila nikdy nezabudnem. Dohodli sme sa že to ostane medzi nami. Dúfam že to nebolo len poblúznenie.
Bol to len sen! Ked som šla preč buchla som hlavu a Dominik ma niesol domov ...trapas -_-