Denník školskej Ja

Streda

Ako inak doma. Tešila som sa do školy. Nina je ake doma. To je fajnove. Hovorím jej všetko a preto som ešte radšej že zostala doma lebo sa môžeme poriadne porozprávať. Lenže ona má ešte az strojček. Mala ho mať včera ale nešli. Preložili to lebo sa necítila dobre. Aspoň ostala doma. Dnes mám diétu. Musím jesť hnusné chlebíčky, ktoré sú suché tvrdé a slané. Nikdy som ich nemala rada a dnes nič iné nesmiem. Je len 7:05 presne. Mala by som ísť ešte spať ale ja nezaspím keď tam pochodujú....Alex práve šiel preč. Nedokáže zamknut?? Čo si človek nespravi sam to neurobia. Že to hovorí ten človek, ktorý je tak lenivý že nedokáže ani vyliezť s postele a ísť si kúpiť raňajky, obed a aj večeru. Smutné. Nina by už pomaly mohla vstať. Asi si pôjdem nachvíľu snapovať s Kamilom, teda s mojím bratrancom. Práve sa vrátila od zubarky, Nina. Ja som došla z obchodu. Voláme cez messenger.

"Ako bolo u zubárky?"spýtala som sa.

"Komplikovane, robila mi tam dačo v hube asi 20 minút a nakoniec skonštatovala že to tam nebude držať!!"

"Ježíííš! Aj mne to robila. A dokonca mi raz vyrvala kamienok z úst!

"Bojím sa, nesmie to vypadnúť!"

"Neboj!"

"Čo ti vlastne je?"

"Noo, mne je zle od žalúdka."

"Jaaaj, mne bolo včera."

"Aj mne no... veď vieš!"

"Ono to je strašne čudné keď to mám v hube!"

"Ja viem, počkaj jak dostaneš strojček!"

"Hej no, mne raz omylom vyrvala kamienok a potom sme museli prísť na lepenie. Nebolo ma to."

Musím myslieť na Adama a na to kam máme ísť. Nechcem ho sklamať ale necítim sa dobre. Povedal že to nebude vadiť ale bude! Proste mi to vadí. Neviem ako mu to mám povedať. Nevadí. Dnes proste pôjdem vonku asi s Ninou alebo Kim? Neviem. Včera keď som sa šla prejsť s Kim a tam bol nejaký úchyl, ktorý nás začal naháňať. Začal nám vravieť či sme tu samé a tak som sa jednoducho a proste rozbehla. Bežala som k mojej bráne a Kim za mnou. Je 11:09 idem sa prejsť. Nevládzem sedieť doma na riti. Nikto na to nepríde.

Bola som vonku v sakte parku. Boli tam traja chalani. Jeden sa mi prihovoril. Ako správna rebelka som sa začala baviť s tým niekym. Predstavil sa mi ako Peťo. Okeeej a teraz čo? spýtala som sa sama seba.

"Ako sa voláš?"

"Rebeka, načo ti to je?"

"počkať ty nie si Moriartová?"

"Som no a?"

"Tvoj brat je ten malý so skatom!"

"Môj brat nechodí na skate!"

"Ale áno! To je ten malý hazlík! Ako sa volal? Toedor? Tomáš?"

"Nie to bol Tobias!" povedal jeden z jeho partie.

"Tobias? On neskatuje!"

"Ale áno!"

"Ty si jeho sestra že?!"

"Noa?!"

"Ten malý hajzel sa vyhrážal môjmu malému bratovi!"

"A ty sa vyhrážaš mne!"

"No s tým sa nejako zmierim!"

"Ty možno no ja nie!"

"Budeš sa musieť naučiť s tým žiť!"

"Čo odo mňa vlastne chcete?"

"Už som si myslel že sa nespýtaš!!"