Denník školskej Ja

Štvrtok

Sedím na lavičke a pozerám sa na neho. Sledujem ako sa na mňa usmieva. Pozerám sa mu do krásnych hnedych oči. Usmieva sa na mňa. Pritiahne si ma k sebe a posepne mi do ucha:
"Mám tá rád a ty to vieš, nezabudni na mňa. Budem sa snažiť nejak sa s tebou spojiť neboj sa." Bolo to to čo som cheka počuť.
"Nezabudnem!" Zaujímalo ma toľko vecí. Chcela som poznať odpoveď prečo? Prečo nemôžeme byť spolu.
Stála som na lúke. V strede oproti bol Adam. Po jeho pravici bola Natália (Erikin poskok), po ľavici mal Eriku, za ním bol Sebastian.
"Pridaj sa k nám!"kričali Erika s Natalou.
Pomaly išiel smerom ku Erike.
"Adam!!!!"skrikla som a on sa pozrel mojim smerom. Zadtavil.
"Musím!"
"Nie! Je mi ukradnuté čo mi spravia len ostaň somnou! Prosím!"
Pomaly sa otočil a chcel ísť ku mne. Erika niečo vybrala z vrecka. Usb?
"Adam?!" On sa na ňu pozrel
"Prepáč Beka!"
Išiel k Erike. Tá sa tam len uškrňala. Zazerala na mňa. Adam sa postavil k nej a ona ho niečím bodla?
"Adam!!!"vykríkla som.
"Sebastian vieš čo máš robiť?!"
Pozerala som na nich ako omracena. Sebastian vytiahol notebook. Vložil do neho usb. To čo som videla ma úplne zložili. Začala som plakať. Plakala som a sedela. Nedokázala som sa tam pozerať.
"Sebastian,musí to vediet do konca!!"'povedala Erika a Sebastian ma priviazal o stoličku? Držal mi hlavu a keď som zavrela oči buchol ma. Keď som už nevládala a bolo vidieť že je to môj koniec začula som niekoho kričať moje meno. Volanie sa zosilnovalo. Počula som pen svoje meno. Zrazu bola všade tma.

"Beka, vstávame! Škola!!"budila ma mama. Zaspala som?! Ja? Nikdy som nezaspala teda nikdy nebolo že som sa nezobudila na budík. Pozrela som na hodinky a myslela som že sa zbláznim. Bolo 7:26!!! Škola mi začína na 7:45! Rýchlo som sa dala do poriadku. Stihla som to za 6 minút?! Nildy sa mi to ešte nepodarilo. Nevadí. Rýchlo som vybehla z bytu a bežala som do školy. Stihla som to akurát. Mama mi dala pre istotu ospravedlnenku. Nemala som vôbec chuť ísť do školy ale fajn. Vošla so, do triedy kde už stepovala moja otravna triedna. Všetci sa na mňa pozerali. Neviem čo je na mne také zaujímavé! Pravdepodobne že meškám.
"Beka, presadila som ta k Nine."oznámila mi triedna radostnú správu. Sadla som k Nine, ktorá sedela kedysi vedľa sebastiana, ktorý skončil pri Simone. Nina sa na mňa usmiala no ja som jej úsmev opatovat nedokázala. Celú hodinu som musela myslieť na ten hlúpi list od Adama. Mne ke jedno čo chce spraviť Erika. Nech to spraví keď tak veľmi chce!! Dnes pôjdem za Adamom v štvrtok končím skôr tak prečo nie?
"Beka davaj pozor!!"okrikla ma triedna.
"Prepáčte už sa to viac nestane!"
"Čo sa s tebou deje??"spýtala sa na Nina po hodine. Ukázala som jej list ktorý som si ráno skrila do tašky.
"Beka čo chceš s tým spraviť??"
"Idem za ním, pôjdeš somnou??"
"Jasnacka, maličkosť!"
"Ďakujem!"
Po škole som hneď s Ninou bežala k jeho škole. Akurát sme to stihli. Došli sme a on vychádzal. Bežala som za ním.
"Adam!!"skrikla som a on sa rozbehol ku mne.
"Choď preč prosím!"naliehal.
"Nie, Adam je mi všetko jedno. Buďme spolu mám ta rada a ak to je kvôli mne tak mi to nevadí!"
"Ach Beka!"pohladil ma na tvári ale nevyzeral šťastne."Aj ja tebe, ja ti nechcel ublížiť!"
"Ja viem, viem čo má na mňa a nech to dá kam chce. Nepríde mi to až také zlé. Predsa to nie je také hrozné!"
"Beka mojko ale ona sa vyhrážala že jej otec vybaví aby teba Heny, Kim, Ninu, Amandu a aj Paulu vyhodili zo školy. Aby vás neprijali na rovnakú. Nechcem aby tá vyhodili!!"
"Je to jeho princezná ale za to že randi s riaditeľkou neznamená že nás vyhodia. Heny vyhráva olympiády v kreslení, Paula vedecké a vedomostné, Nina tanečné a športové, Kim boxove, ja spevácke a hudobné aj občas tanečné, Amanda matenaticke tanečné . Škole by sme až moc chýbali a riaditeľka to vie. Koľko krát chcela Kim vylúčiť ale nemohla."
"Ale bojím sa o teba."
"Ja viem ale nezabudni je to moja voľba."
"V poriadku tak v tom prípade sme zas spolu. Mám ta rád."
"Ja teba viac."chytili sme sa za ruku a spolu s Ninou sme šli na zmrzku. Zajta píšeme debilnu písomnu prácu z fyziky, ktorú nás učí triedna. Po zmrzke sme teda šli radšej domov. Nine som všetko povedala. Nebola najskôr nadšená no ona sa s tým zmieri. Nabuduci týždeň nás čaká výlet tede svp teším sa. Prišla som domov okoli 17:56 ja viem chcela som skôr ale keď mne je s nimi tak fajnovo. Večer som volala s Paulou a Heny. Nina má odpojeny net a Kim volala so Samom. Pravdepodobne nový chalan aj keď sa mi celkom hodí k Fedemu. Uvidíme čo sa z toho vyvinie.
-ahoj mojko
-cafko poklad
-čo robíš ???
-voláme a ty?
-no ja pozerám telku so sestrou a myslím na teba. Škoda že volas s nimi...
-hej no škoda, pozdrav segru.
-Si zlá, ale aj ona ta pozdravuje. Akoto že si rozumiete?
-ja neviem. Párkrát sme si písali.
-heeej a o čom??
-nooo ohovarali sme ta!
-čože vlastná sestra a s mojou najkrajšou priateľkou hej?! :DDDDDDD
-áno presne tak, zistila som že si zatiaľ nevynechal žiaden prvý piatok...chvályhodné.
-asi tak ako ty mojko ;)
-no tak to si fakt poctivý ale niečo nevieš...
-heej a čo take??
-ja chodím na spoveď dovtedy kym ich nebude 9 ;)
-dokelu...koľko máš??
-6 a ty?
-mojaaa tak že som neporušil asi 8.
-si na tom lepšie :(
- viac sa snažím.
-to si len myslíš!
-moja??
-anko?
-je hriech keď niekoho máš naozaj rád??
-a na to si kde prišiel?? Za to by tá boxovať mali!!!
-mám ta rád
-no veď aj ja teba! Ale ja teba viac ;)
-nemyslim, idem musím pomáhať...
-viem sestra, tak sa maj paaa :***
-pa držím ti palce na písomnej práci..:**
-ešte že..:***
-mám ta rád:*
-aj ka teba :*
- dobre veď viem :*
-tak ty vieš?!
-nie ja v to dúfam, no dobre idem ahoj :*
-pa :*
Dopísala som a dovolala takmer naraz jedno na 21:56 a druhé 22:14 som unavená idem si ľahnúť pa :*

Taaaak dúfam že sa vám diel páčil, snažím sa teraz písať dlhšie a teraz má časť 1063 slov, viem ešte stále nic moc ale lepší sa to. Dajte mi vedieť ako sa vám páčilo a či ste čakali že sa opäť dajú do kopy. Krásny zvyšok večera a nezabudnite pozerať smolkou :*