Famous? No thanks! ✓

-3

„Dobrý deň," povedala riaditeľka automaticky hneď, ako som vstúpil do mne tak známej miestnosti, v ktorej som si pamätal každý jeden detail.

„Dobrý deň, pani riaditeľka," milo som sa usmial a ona konečne odtrhla oči od papierov.

Celého si ma zmerala trochu vystrašeným pohľadom, no ten rýchlo vystriedal pohľad, ktorý vyžadoval rešpekt od všetkých, s ktorými prišla do kontaktu. Až na jedno indivíduum...

Mňa.

„Čo to bude tentoraz Jung? Myslela som, že po absolvovaní budem mať od teba pokoj, no mýlila som sa, ak vidím," povedala znudene... možno trochu otráveným tónom, ktorý pravdepodobne používala len v mojej blízkosti.

„Tentoraz som výnimočne nič neurobil... Teda až na to, že som bránil moju sestru. Jeden váš žiak ju mlátil, a preto ju chcem na dnešok vypýtať z vyučovania, aby som jej mohol ošetriť prípadné zranenia," povedal som plne profesionálnym tónom, ktorý som používal vždy v prítomnosti manažéra alebo samotného CEA BigHit.

Pravdupovediac som sa čudoval ako dlho som dokázal byť takýto slušný a formálny.

„Samozrejme, že ju uvoľním. Myslím, že ide práve o tohoho žiaka, ktorého pozná celá škola. Vo všetkom zlom sa ťa snaží prekonať... Čo sa mu aj celkom darí, keďže je tu tak často ako si tu bol ty. Mimochodom meno tvojej sestry?" spýtavo na mňa pozrela ponad okuliare, ktoré jej ako vždy viseli takmer na úplnom konci nosa.

„Aish, práve v takýchto chvíľach sa sám seba pýtam prečo som nemohol byť pokojný a vzorný žiak, ako všetci ostatní. Sestra sa volá Jung SoYoun... Mohli by som vás o niečo poprosiť?" nervózne som sa poškrabal na zátylku a čakal na jej odpoveď.

„Samozrejme," odpovedala formálne.

„Mohol by som vedieť jej výsledky?" tón môjho hlasu bol čoraz nervóznejší, čo bolo značne aj počuť.

"SoYoun je veľmi šikovná a nadaná mladá dáma. Chvalabohu, že po tebe zdedila len to. Výsledky má priam vynikajúce a môže sa z nimi chváliť, no najviac ma mrzí, že ju Kim a iní žiaci často šikanujú, s čím ja bohužiaľ nič nezmôžem," zatvárila sa ľútostivo a ja som prikývol.

„Tak teda ďakujem za informácie. Dovidenia," povedal som slušne a odišiel.

Cestou k autu sa na mňa znova všetci pozerali ako na svätý obrázok. A preto som rýchlo prešiel k striebornej audine, v ktorej už sedela moja sestra.

„Niečo také sa deje často?" spýtal som sa jej hneď, ako som nasadol.

„Tebe to môže byť úplne jedno, tak nechápem načo to riešiš?!" povedala otrávene a držala sa za zápästie.

„Nie, nemôže a ani nebude. Ukáž mi ruku," povedal som vážnym tónom.

Nechápal som prečo ma tak nenávidí, no na jej nenávisť som si už zvykol a bral som ju za samozrejmosť puberty, v ktorej SoYoun čiastočne ešte stále bola.

„Nechaj to tak," odsekla otrávene a ja som jej zápästia násilne pritiahol k sebe tak, aby som si obe mohol poriadne prezrieť.

„Zajtra obidvaja odchádzame... Bez akéhokoľvek odvrávania alebo protestovania!" povedal som z časti nahnevane a z časti smutne a naštartoval auto.

„Odchádzame? Akože my dvaja? A kam?" spýtala sa so strachom v očiach a prstom kmytala medzi mnou a ňou.

"Áno my dvaja a pôjdeme do Soulu," usmial som sa nad mojím úžasným nápadom.

‚Bože, je taká zlatá!' pomyslel som si, keď som na ňu občas nenápadne pozrel

„Nie! V žiadnom prípade tam nepôjdem!" skríkla vystrašene akoby ju mal niekto práve teraz týrať.

„Hej, pokoj. Som tu s tebou a nedovolím, aby sa ti jiečo stalo. Zaujímalo by ma prečo nie," povedal som pokojným hlasom a striedavo tykal očami medzi ňou a cestou pred nami.

„J-ja... neznášam, keď je na mne veľa pozornosti... no a tak trochu neznášam, keď sú okolo mňa chalani..." povedala smutne, no najmä stále vystrašene.

„Nemáš sa čoho báť. Nikto z chalanov ti nič neurobí a navyše tam s tebou budem ja," usmial som sa, čo malo slúžiť na to, aby sa aspoň trochu upokojila.

„Nie! Nech ma ten hajzel pokojne šikanuje koľko chce, ale ja ostávam tu," zamračila sa a do uší si strčila sluchátka, aby sa vyhla akýmkoľvek mojim argumentom.

„Vystúp a choď sa zbaliť," povedal som, keď som zaparkoval príjazdovej ceste pred domom.

„Vážne nie je iná možnosť?" prosebne, no stále trochu otrávene na mňa pozrela.

„Nie, nie je. Nemienim ťa tu nechať a tak isto už o tom nemienim diskutovať," odsekol som jej.

Rýchlo vystúpila, no zabudla si tu pennyboard. Zobral som ho do ruky a vydal sa za mamou.

Som si plne vedomý, že ma zabije, keď jej poviem o tom, že SoYoun pôjde so mnou.

Ayo mouses! I'm back!

Ešte stále to je shit! Ale to nevadí, pretože sa to začína rozbiehať.

Táto časť bola písaná 15.6.2016 a písala som ju v škole, takže sa nečudujte! Veď v škole sa nemôže zrodiť nič iné ako kvalitný shit!

Your Mima 😘