Famous? No thanks! ✓

Epilóg

*Deň svatby*

„Si tak nádherná,” prehovorila mama, takmer bez dychu v momente, keď ma uvidela.

„To naozaj?” nesmelo som sa jej spýtala a konečne jej opätovala svoj nervózny pohľad.

„Si tá najkrajšia nevesta, akú som kedy videl,” usmial sa aj otec, ktorý sem tiež prišiel.

„Mala by si ísť na svoje miesto,” povedala som maminým smerom a ona prikývla. Tesne pred odchodom mi stihla ukázať zdvihnuté palce na znak toho, že všetko dopadne tak ako má a ja dom bola za jej podporu vďačná.

„Máme ešte 5 minút,” konštatoval otec a ja som začala byť stále viac a viac nervózna.

Toto je predsa môj a aj Suhov veľký deň a čokoľvek sa môže tak ľahko pokaziť. Akoby som mohla byť  úplne pokojná, keď je okolo nás k tomu všetkému ešte toľko rozruchu?

„Si nádherná a všetko je dokonalé, tak sa neboj, drobček,” otec sa ma snažil upokojiť a ja som prikývla.

„Môžme?”

„Môžme,” znova som prikývla a prijala jeho ruku.

„Moja malá dcérka sa vydáva,” zamrmlal si pre seba, no tak, aby som ho počula. Ďalej sme už išli v tichosti, až kým sme nevošli do miestnosti, kde začala hrať svadobná hudba.

Všetky pohľady boli uprené na mňa, vrátane toho jeho. Usmieval sa na mňa a tým ma úplne presvedčil, že toto je správna vec. Pomalým krokom sme sa s otcom vydali k oltáru, kde stál človek, ktorého milujem. Pri oltári otec predal moju ruku Suhovi, ktorý ju s veľkou radosťou prijal. Hudba prestala hrať v momente, keď sa moja ruka dotkla tej Suhovej. Atmosféra bola napätá, no nie tak nepríjemne, ale práve naopak.

„Drahí prítomní, dnes sme sa tu zišli, aby sme spečatili lásku tu prítomných Kim JunMyeona a Jung SoYoun,” prerušil ticho kňaz. Všetky pohľady smerovali na mňa a Suha a my sme si to plne užívali. Nervozita zo mňa plne opadla, za čo som bola plne rada.

„Budeš po mne opakovať,” pokračoval kňaz a Suho prikývol. Obaja sme sa otočili čelom k sebe, tak aby sme si mohli navzájom pozerať do očí.

„Tu prítomný Kim JunMyeon, berieš si tu prítomnú Jung SoYoun, sľubuješ, že ju budeš ochraňovať a milovať, až do konca svojho života a budeš s ňou v dobrom aj v zlom, až do konca svojho života?” kňaz odrecitoval a pozrel na Suha.

„Áno sľubujem a beriem si ju,” povedal rozhodne a pozeral sa mi do očí.

„Môžeš jej nasadiť prsteň,” Suho sa na mňa usmial a urobil, tak ako povedal kňaz.

„Teraz je rad na tebe,” tentoraz sa kňaz pozrel na mňa a ja som prikývla.

„Tu prítomná Jung SoYoun, berieš si tu prítomného Kim JunMyeona, sľubuješ, že ho budeš ochraňovať a milovať, až do konca svojho života a budeš s ním v dobrom aj v zlom, až do konca svojho života?” odrecitoval znova a ďalej ma skenoval.

„Áno sľubujem a beriem si ho,” povedala som rozhodne aj ja.

„Môžeš mu nasadiť prsteň,” povedal kňaz.

„Ak má niekto niečo proti tomuto páru, nech to povie teraz, alebo nech mlčí navždy,” povedal kňaz nahlas a po sále sa rozliahlo minútové ticho.

„Tak a môžeš pobozkať nevestu,” konečne sa usmial aj tento krypel. Suho ma pobozkal a sálou sa ozýval hlasný potlesk, ktorý patril len nám dvom.

„Je mi cťou, že vám môžem ako prvý prestaviť pani Jung SoYoun a pána Kim JunMyeona,” Suho ma chytil za ruku, v ktorej som nedržala kyticu a ja som vedela, že toto patrí medzi jeden z najkrajších momentov v mojom živote.