Famous? No thanks! ✓

-15

"Tak tu si," usmial sa na mňa Tae a ja som myslela, že ho zaklepem aspoň 4 metre do zeme, pretože ma chcel znova objať.

"Urob to a si mŕtvy," precedila som pomedzi zuby a on stiahol tie svoje hnusné chápadlá.

"Keď ja ťa chcem tam veľmi objať," zamračil sa a začal trucovať.

"Tak si počká,." usmiala som sa a pohladila ho po chrbte.

"Suho si tu autom?" ozval sa Jin za nami.

"Nie, chcel som sa prejsť," odpovedal mu s úsmevom Suho a stále ma sledoval ako tú najzaujímavejšiu bytosť pod slnkom.

"Tak budeš musieť ostať chvíľu tu, pretože práve začalo pršať," vysvetlil mu blondiačik.

"To fakt? Nevieš, kde je moje zlatíčko?" spýtala som sa s iskričkami v očiach.

"Tvoje zlatíčko?" ozvali sa všetci traja naraz a premeriavali si ma pohľadom.

"Áno, môj pennyboard," usmiala som sa na nich.

"Ty jazdíš na pennyboarde?" znova vyhŕkli všetci traja.

"Tvárite sa akoby to bola katastrofa a pritom je to normálne, takže kde je môj penny?" tentoraz som ich skenovala ja.

"Hoseok nič také nebral do dormu, takže to bude v jeho aute," povedal Jin a jemne sa usmial.

"A kde je jeho auto?!" takmer som až vykríkla.

"Išli ním na skúšku," odpovedal V.

"Ja toho idiota raz zabijem!" povedala som naštvane a odišla do mojej a Hobiho izby. Rýchlo som si obliekla čierne dlhé legíny, tmavo fialové tričko s nápisom 'I'm not your girl' a nato čiernu mikinu s kapucou.

"Kam ideš?" zastavil ma pri dverách Jin so Suhom v závese.

"Prejsť sa," odpovedala som mu.

"Teraz, keď prší? V žiadnom prípade," Suho sa tváril ako ďalší veľký otecko.

"Áno vtedy sa najlepšie rozmýšľa," usmiala som sa. Keď som bývala s mamou, tak som bola vždy von, keď pršalo... Vtedy som mala pocit že neplačem sama, ale plače so mnou niekto mne tak blízky, no zároveň vzdialený.

"Veď budeš chorá! Nemudruj a počúvni nás. Navyše tu máš návštevu" zamračený bol už aj Jin.

"Aj tak idem. Navyše so Suhom sa ešte niekedy uvidím," povedala som rozhodne.

Veď každý si občas musí usporiadať všetky myšlienky, čo má v hlave.

"Jung SoYoun, nepokúšaj osud!" zavrčal na mňa pre zmenu TaeHyung.

"Ja som sa vás nepýtala, ja som vám to oznámila," založila som si ruky na prsiach.

"Aish, si tvrdohlavejšia ako tvoj brat," zalamentoval Jin.

"Tak si zober aspoň dáždnik," povedal s nádejou v hlase Suho.

"Tak dobre," povedala som porazenecky a do ruky zobrala dáždnik, ktorý mi podával.

"A dávaj si na seba pozor, nechceme, aby nás Hobi potom chcel zabiť, ak by sa ti niečo stalo," upozornil ma starostlivo Jin.

"Tak dobre. Majte sa," usmiala som sa a vybehla von.

Prvé, čo ma zaujalo bol môj pennyboard opretý bráničku. Hobi je fakt super brat, keď na mňa takto myslí.

Zobrala som si do ruky penny a s rozprestretým dáždnikom som sa vydala ulicou. Dáždnik som odložila hneď, ako som zmizla z dohľadu chalanov a znova sa postavila na moje zlatíčko.

Asi hodinu som sa takto prechádzala po upršatom Soule, kým neprestalo pršať. Ulica, na ktorej sa nachádzal dorm bola mierne naklonená, tak som sa rozhodla spustiť dolu.

Sadla som si naň a už to išlo. Samozrejme, že som nezabudla vojsť do každej jednej mláky, ktorá sa mi priplietla do cesty a po ceste zobrať aj dáždnik, ktorý som držala v ruke.

Jin so Suhom okamžite vyleteli z dormu hneď, ako ma zbadali celú morkú.

"Ty nie si normálna!" pokarhal ma Jin, ktorý stál aj so Suhom na terase.

"Máš pravdu, ja som horšia ako môj brat," usmiala som sa a pomalým krokom som išla k nim.

"Ty si plakala?" zhrozil sa Suho, ktorý ma balil do teplej deky.

"Nie... pršalo, tak mám rozmazaný make-up," opravila som ho.

"A máš tak isto opuchnuté a červené oči od dažďa, že?" Jin vyzeral, že bude šľahať blesky pohľadmi.

"Každý si raz potrebuje poplakať," odpovedala som a radšej nepozrela ani na jedného z nich, pretože som vedela, že na mňa hnusne zazerajú.

"SoYoun..."