Famous? No thanks! ✓

-12

"Idem si ľahnúť," povedala som hneď, ako sme prišli do dormu.

"Poď sa aspoň navečerať. Dnes si jedla najmenej z nás," zastavil ma Jin a na tvári mal ustráchaný výraz.

"Som v poho. Nie som hladná," usmiala som sa naňho a zaliezla do mojej a Hobiho izby.

Rýchlo som si zobrala nejaké veci na prezlečenie a zavrela sa do kúpeľne. Ešteže tu má Hobi také veľké zrkadlo. Teraz si konečne môžem prezrieť všetky moje rany.

Oblečenie skončilo v koši na prádlo a ja som sa postavila oproti zrkadlu. Prstom som si naozaj len jemne prešla po podliatine na mojom bruchu a bolestivo sykla. 

Všimla som si, že na líci sa mi rysoval monokel, no make-up ho zatiaľ zakrýval. 

Nakoniec som konečne som vošla do vytúženej sprchy.

Ako vždy som si plne užívala kvapky dopadajúce na moje telo, ktoré bolo napäté. 

Dôkladne som si umyla telo aj vlasy a po dvadsiatich minútach som sa osušila a rozhodla sa ísť za Jinom po nejakú mastičku.

"Preboha SoYoun, keď si išla do izby, tak si nemala až taký monokel," povedal zhrozene Jungkook hneď, ako som vkročila do obývačky.

"Zakrýval mi to make-up, ktorý som si zmyla," vysvetlila som v jednoduchosti.

"Aha... Si naozaj v poriadku? Pretože to vyzerá naozaj hrozne," vyzeral, že ho to naozaj zaujíma a bojí sa o mňa, no ja som si to nechcela pripustiť.

Veď ako by sa mohol niekto taký úžasný ako on zaujímať o takú trosku ako som ja?

"Nemusíš sa báť, som úplne v poriadku. Jin, nemáš nejakú mastičku na modriny?" pre zmenu som tento raz pozrela na Jina.

"Poď do kuchyne. Pozriem sa ti na to," usmial sa na mňa a ja som ho poslušne nasledovala do kuchyne ako verný psík.

Preboha SoYoun, čo sa to s tebou deje? Veď predvčerom si sa bála pozrieť aj na Hoseoka!

"Sadni si," povedal jednoducho a ja som si sadla na miesto, kde som sedela včera, keď som tu prišla. Zrazu vo dverách stál Jungkook, ktorý ma sledoval.

"Deje sa niečo?" nechápavo som sa ho spýtala.

"Prečo s tým nejdeš do nemocnice, ale takto sa týraš?" jeho pohľad sa zmenil na vyčítavý.

"Pretože je to v poriadku. Zahojí sa to rovnako, ako všetky ostatné rany," odpovedala som so skloneným pohľadom.

"Choď za chalanmi," povedal Jin a maknae urobil, čo mu kázal.

Jin si sadol tesne vedľa mňa, aby mi to mohol ošetriť.

"Dvihni si tričko, aby som ti to mohol ošetriť," rozkázal mi a ja som urobila, tak ako mi kázal.

"Kookie mal pravdu. Mala by si s tým ísť do nemocnice," ozval sa zatiaľ, čo sa venoval môjmu bruchu. Je naozaj starostlivejší ako moja mama.

"Zahojí sa to," odpovedala som mu a potichu sykla od bolesti, pretože mi začal opatrne natierať masť.

"Obviažem ti to, no nezaručujem, že ťa to neskôr nebude bolieť," upozornil ma so zamračeným pohľadom.

"Na bolesť som zvyknutá. Vďaka," usmiala som sa.

"Neďakuj. Teraz si súčasťou našej naozaj čudesnej rodiny, takže je povinnosť postarať sa jeden o druhého," vysvetlil mi a trochu sa usmial, no jeho očí prezrádzali, že sa o mňa bojí.

"V našej rodine sa všetko točilo okolo brata, pretože ja som bola nechcené dieťa. On jediný bral ohľad na to, že aj ja existujem," povedala som smutne a hľadela na podlahu, akoby to bola tá najzaujímavejšia vec na tomto svete.

"Tu to tak nebude. Sľubujem," povzbudivo sa na mňa usmial a ja som znova pocítila ten krásny pocit bezpečia.

"Uhm... Vďaka," nesmelo som sa usmiala aj ja.

Za celý život som si prežila toho mnoho, rovnako som počula aj mnoho klamstiev od ľudí, ktorí sa tvárili, že im na mne záleží, no potom ma tak či tak zradili.

Práve kvôli takýmto skúsenostiam som nevedela či mu môžem veriť.