Famous? No thanks! ✓

-18

Kulmu, fén, žehličku, make-up a rôzne iné drobnosti som zbalila do malej cestovnej tašky.

Všimla som si, že Suho drží v rukách moje zlatíčko, keď som sa vrátila späť do mojej izby.

"Mala by som si vymeniť kolieska, ale nikdy si na to nenájdem čas," prehovorila som, aby som mu dala o sebe vedieť.

"Ty sama?" prekvapene na mňa pozrel.

"Doma som si s týmto musela poradiť sama, keďže Hobi bol v Soule, otec takmer nikdy nebol doma a matka na mňa zvysoka kašľala," vysvetlila som jednoducho.

Je mi ľúto, že si ma rodičia nevšímali, no zvykla som si, inak by som sa zbláznila.

"Ak chceš, tak ti pomôžem. Pôjdeme už?" spýtal sa s úsmevom.

Prisahám, že oni majú niečo zlé za lubom!

"Môjho zlatíčka sa nebude nikto dotýkať, takže nie ďakujem," odbyla som ho.

Do ruky som si zobrala penny a cestovnú tašku, chcela som zobrať aj kufor, ale Suho ako najväčší gentleman mi ho zobral skôr ako som sa ho čo i len stihla dotknúť.

Zišli sme dolu, kde som sa rozlúčila s chalanmi, dostala prednášku od brata a spolu so Suhom a ChanYeolom, ktorý mi mimochodom zobral tašku, sme nastúpili do auta a frčali k Exo dormu.

Teda aspoň som si to myslela, pretože s chalanmi momentálne trčíme v pred obchodom a čakáme na sms od D.Oa so všetkým, čo potrebujeme kúpiť.

"Máme to, takže môžme ísť," povedal po pár minútach Suho.

Vyliezli sme z auta a išli si zobrať nákupný košík.

"Sadaj," nakázal mi ChanYeol a hlavou naznačil na vozík.

"Nie som decko, takže ďakujem nie," odpálkovala som ho.

"Aspoň k budove krpec," zamumla si, zdvihol ma zo zeme a položil do košíka aj bez môjho názoru.

"Usmejte sa," povedal Suho s telefónom v ruke. Jediné čo som stihla bola čudná grimasa.

Ako pozerám tak ChanYeol bol na tom podobne z čoho mi bolo do smiechu.

"Ukáž fotku," žobronil Yeol a Suho mu podal mobil.

"Hmm," vydralo sa z neho. Otrávene som naňho pozrela a on mi ukázal mobil, "tú si dám na tapetu."

"Musím uznať, že je pekná" usmiala som sa.

Yeol znova zatlačil na vozík a my sme sa konečne pohli.

"Ideš dolu alebo ostávaš?" spýtavo na mňa pozrel Suho, keď sme boli pred budovou.

"Idem dolu," odpovedala som a vyliezla.

"Rozdelíme sa. Ja budem s Younnie a ty sám. Posielam ti polovicu zoznamu," ozval sa Suho a zobral ďalší vozík.

"Rozumiem," bolo jediné, čo mu ChanYeol odpovedal.

"Poď krpec," usmial sa po chvíli Suho.

V tichosti sme brali všetko, čo bolo na zozname. Len občas sme medzi sebou prehodili pár slov, keď sme si neboli istí, ktorý druh danej potraviny zobrať.

"Chceš niečo sladké?" pozrel sa na mňa Suho, keď nám na zozname otávali len čokolády na varenie.

"Ďakujem, ale nejem sladké," slušne som odmietla.

"Tak to KyungSoo zbytočne pečie ten koláč, ale to nevadí," zamrmlal si popod nos a ja som sa sama pre seba usmiala.

"Tak z neho aspoň trochu ochutnám a ostatok pôjde chalanom," navrhla som alternatívne riešenie, ktoré vyzeralo byť najlogickejšie.

"Tak dobre," usmial sa na mňa.

Sakra ako to, že je tak dokonalý?!

"Tu ste," ozval sa za nami udýchaný Chany.

Nemohla som si odpustiť a potichu sa zasmiala.

"Zase si behal po obchode?" karhavo sa ho spýtal Suho.

Myslím, že ostatní chalani budú ako deti a Suho ich otecko.

"Už to neurobím ocko," povedal trošku posmešne Chany, Suho naňho škaredo pozrel, no ďalej to neriešil.

"SoYoun? Máš rada gumi macíkov?" spýtal sa pohotovo happy vírus.

"Mám, ale majú veľa kalórií, takže ich nejem," odpovedala som mu v jednoduchosti.