Famous? No thanks! ✓

-7

J-Hopeov pohľad

Objala ho.

Moja malá Younnie sa pomaličky vracia späť.

Chcem, aby sme sa znova smiali, tak ako predtým.

Vyčítam si, že som ju nechal samú s rodičmi, no teraz jej to všetko vynahradím.

Musím.

„Ehm," zahral som falošný kašeľ, aby si ma všimli.

SoYoun sa okamžite odtiahla od Jina a zatvárila sa zahanbene.

„Ukážem ti izbu sestrička?" spýtal som sa s úsmevom.

„Uhm, dobre," usmiala sa a nasledovala ma až do mojej izby.

„Budeme spať na jednej posteli, alebo budem spať na nafukovačke," navrhol som jej.

„Môžme kľudne na posteli obaja... veď je to tvoja posteľ," povedala jednoducho, no bolo na nej jasne vidieť, že si nie je svojou odpoveďou istá.

„Pozri, z traumy sa nevyliečiš lusknutím prsta, takže sa nemusíš do ničoho nútiť," povzbudivo som sa na ňu usmial.

„Čo tak prestať sa starať o mňa a namiesto toho sa začať starať o seba?" povedala uštipačným tónom.

Myslím, že Jin má na ňu najväčší vplyv z nás všetkých.

„Si moja sestra a chcem ťa späť, takže sa budem o teba starať, ako najlepšie viem," usmial som sa na ňu.

„Ako si povedal braček, traumy sa nezbavím lusknutím prsta," usmiala sa aj ona.

Chýbal mi jej úsmev a urobím všetko, aby ostal na jej perách.

„Ak sa chceš ísť prezliecť, tak tam je kúpeľňa," povedal som a ukázal jej na biele dvere.

„Vďaka," povedala potichu a s pyžamom a všetkým potrebným na hygienu vliezla do kúpeľne.

„Hyung, môžeš na chvíľu?" vo dverách sa zjavila Jungkookova strapatá hlava.

„Samozrejme," usmial som sa a nasledoval ho dolu do obývačky.

„Tak čo sa deje?" spýtal som sa hneď, ako som si sadol na gauč.

„Hoseok, čo sa to stalo, keď si bol doma?" spýtal sa ma vážne manažér.

„Chránil ma," ozvala sa za mnou Younnie, ktorá stála vo dverách už prezlečená v roztomilom pyžamku s mimoňmi.

„A ty si kto?" spýtal sa znova mierne nahnevane manažér a prepaľoval moju malú sestričku pohľadom.

Pozrel som sa na ňu a nenápadne jej naznačil nech príde ku mne. Ona poslúchla a sadla si na operadlo gauča hneď vedľa mňa

„Pýtal som sa niečo!" zvýšil na nás hlas a Younnie sa otriasla.

„Nekričte v jej prítomnosti, pretože Hoseokova sestra, SoYoun, má traumu!" povedal výhražne Jin a ja som naňho vďačne pozrel.

Nikdy takýto nebol, a preto nás všetkých to zaskočilo, no ako vidím nikto to na sebe nedal znať.

„Mne je to jedno, či má traumu alebo nie, ale upozorňujem vás, že ak váš výkon bude klesať to dievča odtiaľto vypadne!" povedal manažér naozaj hnusným tónom a osôbka sediaca na operadle mala sklonenú hlavu a triasla sa.

„Prosím choďte, pretože Younnie nie je dobre," povedal som a jemne ju hladil po ruke, aby som ju aspoň ako-tak upokojil.

„Dovidenia," bolo počuť jeho otravný hlas a hneď za tým buchnutie dverí.

SoYoun okamžite začala vzlykať a všetky pohľady boli uprené na ňu.

„Vedela som, že budeš mať kvôli mne problémy. J-ja prepáč," povedala pomedzi vzlyky a vybehla späť do mojej izby.

„Sakra," zanadával som a päsťou buchol do operadla

Vôbec som sa nečudoval, keď bolo odtiaľ počuť slabé prasknutie.

„Hobi, je to v poriadku," snažil sa ma upokojiť Jin.

„Idem za ňou. Dobrú chalani," povedal som potichu a odišiel.

„Younnie?" povedal som do tmy.

Nedostávalo sa mi žiadnej odpovede až na vzlyky, ktoré boli dusené vankúšom.

Plače.

Cítim sa ako ten najhorší brat na celom tomto svete.

A oprávnene.

Najmä po tom, čo ju vidím znova po dlhej dobe plakať.

Teraz sa jej už vôbec nečudujem, že ma tak nenávidí.

„Prosím, neplač," povedal som potichu a zobral jej trasúce sa telíčko do objatia.

„Vždy všetko len skazím... bolo by lepšie keby... kebyže to konečne skončím!" povedala prerývane a odtiahla sa.

„To by som to neprežil! SoYoun ty to netušíš, no každý jeden deň od debutu som myslel na teba... Pred každým vystúpením som dúfal, že si šťastná, no moje sny boli opak pravdy... Už nikdy nedovolím, aby si trpela, pretože odteraz ťa budem ochraňovať na každom kroku a nedovolím, aby sa ti niečo stalo," povedal som a na zdôraznenie mojich slov som jej pozrel do očí.

„Sľubuješ?" neisto sa ma spýtala a taktiež mi hľadela do očí.

„Sľubujem," potvrdil som a objal ju.

„Gomawo," zašepkala a pritúlila sa bližšie ku mne.

Takto v objatí po chvíli zaspala a ja som ju uložil do postele a zakryl ju dekou.

„Hobi?" povedala zaspato.

„Áno?" pozrel som na to roztomilé stvorenie ležiace pod dekou.

„Môžeš ma ešte objať?" s prosbou v očiach na mňa pozrela.

„Samozrejme, že áno. Sľúbil som, že urobím všetko pre to, aby si bola šťastná," usmial som a a ľahol si k nej.

Jemne som ju objal a takto sme obaja zaspali.

Ayo mouses! I'm back!

Keďže mám obrovskú rasosť, tak prečo sa s ňou nepodeliť??

Moje zlatíčka ja idem k otcovi! (Jasné nikoho to nezaujíma, ale musím sa s tým pochváliť!) Btw ide zajtra niekto na Východnianske slávnosti?? Ja na 90% áno, takže kto ide ozvite sa mi, lebo by som vás chcela moc moc mlc vidieť! 😍😍😍 Ok už končím lebo mi hrabe, ja len že dnes vydám ďalšiu časť Adoptovaná 2! 😍😍😍

Your Mima 😘