Famous? No thanks! ✓

-25

SoYounin pohľad

Nechcem, aby sa ma dotýkal taký hajzel ako je on. Musím sa mu nejak vyhýbať, aj keď to bude ťažké, ale ja to musím zvládnuť.

"D.O?" neisto som naňho pozrela. Stál za kuchynskou linkou a pravdepodobne čítal niečo v jednej z jeho kuchárok.

"Čo potrebuješ?" milo sa na mňa usmial. Nakoniec nie je taký, ako som si ho predstavovala.

"Nevieš, kde je Xiu? Nemôžem ho nikde nájsť," nevinne som sa naňho usmiala.

"Je na verande, ale vedel, že ho budeš hľadať a nechal ti tu macíkov. Vraj ich nechce," usmial sa na mňa a ukázal na druhý koniec linky.

"Juu," vypískla som nadšene, " môžem niečo poprosiť?"

"Jasné, môžeš," pozrel na mňa a čakal, čo mu nadiktujem.

"Máme vanilkovú zmrzlinu, šľahačku a čokoládu na varenie? Stačila by aj obyčajná," v očiach mi pohrávali iskričky šťastia.

"Máme, všetko je v chladničke a zmrzlina je v mrazničke. Čo ideš robiť?" spýtavo ma sledoval.

"Urobím zmrzlinový pohár, chceš aj ty?" usmiala som sa a on horlivo prikývol.

"Tak idem zobrať zmrzlinu. Inak máme normálnu šlahačku, ale aj parížsku,"

"O to lepšie," usmiala som sa. Už dávno som nemala takú radosť z toho, že si robím niečo sladké, pretože všetko, čo bolo sladké bolo aj kalorické a to bolo pre mňa zakázané.

"Ja mám ešte niekde dva balíky žížaliek, tak idem po nich," povedala som a rýchlo bežala do Suhovej izby.

Sedel tam na posteli ako kôpka nešťastia. Bez slova ma pozoroval, no mne to bolo úplne jedno.

"Načo si vyberáš kufor?" ustráchane sa ma spýtal.

"Tajné zásoby žízaliek. S KyungSoom ideme robiť zmrzinové poháre a toto sa vynikajúco hodí na posýpku," odpovedala som mu a usmievala sa naňho ako pribrzdený pako.

"Môžem sa ísť pozerať?"

"Ak chceš," nezaujato som pokrčila plecami a hneď bežala za D.Oom.

"Máš ich?" usmial sa na mňa D.O.

"Jop," zdvihla som žížalky a jeho úsmev sa ešte viac rozšíril.

"Môžem sa pridať?" ozval sa za mnou Suho a v ruke držal macíkov a žížalky.

"Hmm... máš potrebné veci, tak hádam, že áno," D.O sa neisto pozrel na mňa a ja som prikývla.

"Poďme na to," usmiala som sa a Suho hneď vytiahol tri mištičky.

"Potrebujeme ešte jednu. Pre Xiumina," povedala som a on tak urobil.

Do misiek sme naporciovali zmrzlinu, na to sme dali šľahačku. Suho mi ju stihol dať aj na nos, čo som mu vrátila.

"Idem si zjesť moju zmrzlinu a odnesiem aj Xiuminovi," ozval sa D.O, "len to tu moc nezničte," dodal rýchlo, keď si nás poriadne premeral.

"Oke," odpovedali sme zborovo.

"Dokončíme to?" spýtavo na mňa pozrel a ja som horlivo prikývla.

Začali sme dávať šľahačku aj na zvyšné poháre a párkrát mi ju strekol aj na ruky alebo tvár.

Musela som mu to oplatiť z čoho nakoniec vznikla taká malá vojna.

Suhov pohľad

Bola celá od šľahačky a ja tiež, no jediné, čo som riešil bol jej nádherný úsmev.

Smiala sa a to bolo podstatné.

"Máš tu niečo," povedal som a prstom jej ťukol do nosa, kde jej ostala šľahačková bodka. Vyzeralo to akoby mala ňufáčik.

"Ty si-"

"No čo som?" s úsmevom som ju sledoval, ako urazene nafúkla líčka.

"Povedala by som niečo, ale radšej si zahryznem do jazyka," povedala a tvárila sa urazene.

"Si zlatá... máš tu niečo," znova som povedal a ona na mňa vystrašene pozrela.

"Kde?" je taká zlatá, keď sa strachuje.

"Aha tu," usmial som sa. Rýchlo som sa k nej nahol a jemne ju pobozkal, čakajúc na jej reakciu.