Famous? No thanks! ✓

-24

Suhov pohľad

"Sadni si a ani sa nepohni," povedal vážne Lay a posadil SoYoun na stoličku, ktorá bola o jednu stoličku ďalej ako tá moja.

"Ale ja nie som hladná," protestovala a naštvane pozrela najprv naňho a potom na tanier, ktorý sa pred ňou objavil.

"Pekne sa naješ a nechcem počuť žiadne protesty," usmial sa na ňu a sadol si vedľa nej.

Žiarlim, že nemôžem byť vedľa nej ja, no viem, že som jej ublížil svojím ignorovaním.

"Tak ťa nakŕmim," povedal po chvíli, keď videl, že sa obedu ani nedotkne.

"Kľudne ťa vystriedam," vyšlo zo mňa náhle.

"Už len ty," odfrkla mi.

"Nenamietam," žmurkol na mňa Lay a ja som si sadol na jeho miesto.

"Tak to budem jesť radšej sama," povedala stále otrávene a znechutene pozrela na nudle.

S úsmevom som nabral nudle a dal jej ich k ústam. Ani to s ňou nehlo a ešte k tomu otočila hlavu na druhú stranu.

Správala sa ako malé dieťa, čo ma trochu hnevalo, no najviac ma hnevalo, že nechcela jesť. Za posledných prár dní dosť veľa schudla a to sa mi ani v najmenšom nepáčilo, keďže už beztak bola dosť chudá.

"SoYoun, počúvaj! Ten pako je líder!" povedal prísne Lay a pokojne si sadol na miesto kde som pred chvíľou sedel ja.

"Áno ten pako- Hej!" ublížene som naňho pozrel.

Vôbec som nezaregistroval, že SoYoun zjedla nudle, ktoré boli na paličkách.

"Vidíš, že to ide," usmial som sa na ňu.

"Za toto budem dve hoďky cvičiť," zamrmlala potichu a pozrela na nudle.

"Nebudeš sa týrať," protestoval som.

Nechcem, aby sa takto trápila.

"Netýram sa, len sa snažím, udržať si postavu," odpovedala.

"Chen! Kde mám kuchárku?!" vykríkol D.O a SoYoun sa začala potichu smiať.

"Išiel s ňou do obývačky," poradila mu a on sa tam hneď rozbehol.

"Budeš už jesť?" spýtal som sa jej.

"Podelím sa o svoj balík kyslých žížaliek a gumíkov, ak to zješ celé," mrkol na ňu Xiumin.

"Oke," vypískla a nechala sa odo mňa kŕmiť.

Vďačne som naňho pozrel. Mám o ňu strach a všetci si to uvedomujú až na Kaia, ktorému je všetko jedno.

"Vidíš, že to nebolelo," usmial som sa na ňu.

"Čo vieš, možno bolelo," pokrčila plecami.

"Si hnusná," zamrmlal som.

"Idem si ľahnúť," odpovedala a rýchlo odišla do mojej izby.

Odložil som špinavú misku do drezu a išiel za ňou. Nebola nikde v izbe, no dvere do kúpeľne boli pootvorené. Hneď som tam vošiel a našiel ju sedieť v sprche, ako drží v ruke žiletku.

"Nerob to! Prosím už nie," povedal som so skleneným pohľadom a skenoval som tú žiletku.

"Prečo? Choď si radšej za svojou kurvičkou a mne daj pokoj!" povedala vyčítavo a žiletku priložila k ruke.

Odkedy som sem prišiel mi nevenovala ani jediný pohľad, stále si hľadela na ruku, ako by zvažovala, či to má urobiť, alebo nie.

"Nechcem ísť za ňou, pretože to ľutujem. Mal som ti hneď povedať, že ťa milujem a nie byť na teba takýto. Nechcem, aby si si ubližovala a ničí ma takýto pohľad na teba," povedal som zúfalo neschopný pohybu.

"Za lásku," prvá krvavá čiara, "sny," ďalšia, "bolesti," ďalšia, ale to som už nezvládol a žiletku jej vytrhol z ruky keď to chcela zopakovať.

"Nesmieš!" karhavo som na ňu pozrel a žiletku odhodil z jej dosahu.

"Môžem všetko," povedala a ešte stále sa na mňa nepozrela, čo ma dosť iritovalo.

Zobral som do ruky utierák, ktorý som navlhčil a začal jej s ním pomaly utierať krv.

"To si myslíš iba ty. Čo by urobil tvoj brat, keby vedel, čo stváraš?" spýtal som sa.

"Správal by sa ako naštvaná mamička," odpovedala, no stále na mňa nepozrela.

"Čo myslíš, že urobím teraz ja?"

"Budeš mi dávať prednášku, ktorá ma aj tak nebude zaujímať, povieš chalanom, nech ma strážia a bonzneš to bratovi... ešte som zabudla, že nakoniec si pôjdeš užiť," poslednú vetu povedala dosť vyčítavo a konečne sa na mňa pozrela, no v jej pohľade som videl znechutenie a pohŕdanie.

"Ak toto budeš robiť poviem chalanom, aby ťa strážili na každom kroku. Hobimu nepoviem nič, ak to už nebudeš opakovať. Pamätaj si, že za Irene už nikdy nepôjdem, pretože svedomie mi to nedovolí," ona sa potichu zasmiala.

"Bol si číslo jedna vo všetkých mojich bias listoch, no teraz sa hambím, že niekto taký ako ty sa tam vôbec dostal," povedala znechutene.

"Mianhae."

"Prosím už sa ma nedotýkaj," postavila sa a odišla z kúpeľne.

Smutne som si povzdychol, pretože je to stále horšie a horšie a ja ju milujem stále viac a viac.

A práve všetky moje city k nej situáciu zhoršujú rovnako ako aj moje predošlé činy.

Teraz už len môžem dúfať, že mi raz odpustí.