Famous? No thanks! ✓

-21

SoYounin pohľad

Vypnem budík a pozriem sa na čas.

Ako vždy.

Nestíham.

Rýchlo som vletela do kúpeľne, kde som si vyčistila zuby, namaľovala sa, prezliekla do uniformy a učesala. Ešte rýchlejšie som s taškou na pleci a pennyboardom v ruke doslova zletela po schodoch do kuchyne, kde takmer všetci raňajkovali.

"Kam sa tak ponáhľaš?" spýtal sa so smiechom Lay a ostatní zadržovali smiech... teda až na Suha, ktorý mal maximálne vážny výraz.

"Do školy... prvá hodina sa mi začína o pól hodinu a ja nestíham," odpovedala som mu a s jablkom v ruke som chcela odísť, no niekto ma veľmi rýchlo zastavil.

K môjmu prekvapeniu ten niekto bol Suho.

"Nestihneš, ak pôjdeš na tomto zabijakovi. Naraňajkuj sa a ja ťa pôjdem odviesť. Tvoja škola nie je ďaleko, takže všetko stíhame," povedal trochu otrávene.

Zaujímalo by ma čo som mu zase urobila?

"Tak dobre," pípla som potichu a Soo dal predo mňa misku s cereáliami.

"Počkaj chvíľu, urobím ti desiatu," usmial sa na mňa Lay.

"Oke," bolo jediné, čo som povedala.

"Nech sa páči.... a SoYoun?" podal mi desiatu a vážne mi pozrel do očí.

"No?"

"Nerob si nič so Suhovho správania... občas je taký," povzbudivo sa na mňa usmial a ja som prikývla. Vyšla som von, kde líder netrpezlivo stepoval.

"Môžme ísť?" spýtal sa ma na čo som len znova bez slova prikývla. Nastúpila som do auta a bola radšej aj naďalej ticho... nechcem, aby mal ešte horšiu náladu ako už má.

"Nech sa ti darí," povedal, keď zaparkoval pred školou.

"Vďaka," povedala som potichu a vystúpila.

Pred školou ma už čakala Minie a vedľa nej stála znova duchom neprítomná Lee.

"Ako to, že ťa do školy vezie sám Kim JoonMyeon a ty sa tváriš ako kyslá uhorka?"spýtala sa so smiechom Minie, čo prilákalo pozornosť nielen okolo idúcich žiakov, ale aj nášho milovaného šmolka to prebudilo z jej snov.

"Nemá dobrú náladu," odpovedala som jej stručne a snažila sa, aby to vyznelo, ako keby ma to nezaujímalo, aj keď v skutočnosti ma to zvnútra zožieralo.

"Aha... Mimochodom sleduje ťa akoby si mala zdrhnúť," povedala veľmi nenápadne Lee.

Pozrela som sa jeho smerom a len prevrátila očami.

"Poďte radšej do triedy, aby sme pre istotu nemali problém, pretože už teraz tak trochu meškáme," prerušila nás Minie, za čo som jej bola vďačná.

Rýchlym krokom sme prišli k skrinkám, kde sme si vybrali potrebné veci na nasledujúcu hodinu kórejčiny.

Celý deň som sa nudila, pretože na starej škole sme toto učivo už preberali...

Teda až na dejepis, tam sme boli pozadu, keďže náš profesor bol maximálne retardovaný.

A samozrejme, že z referátu som mala jednotku ako vždy, čo teraz ale bolo vedľajšie.

„Younie? Pôjdeš s nami von.” spýtala sa ma s nádejouv hlase Minie a ja som záporne pokrútila hlavou.

„Nemôžem," povedala som a pozrela na Eungi, ktorá išla po chobeaj s jej vernými psíkmi, ktorí ju sprevádzali kompletne všade.

"Prečo?” mám zaracha, keďže som včera zdrhla.

„Chápeme,” usmiala sa na mňa Lee.

„Uži si to tam s Exo,” dodala Minie a obe sa začali smiať.

„O to sa báť nemusíte,” zasmiala som sa aj ja a následne sa s nimi rozlúčila a vybrala sa k bráne školy.

Na moje najväčšie prekvapenie tam znova stál Suho, ktorý sa opieral o jeho auto a pozorne ma sledoval.

„Konečne už ideš,” povedal ľadovým hlasom a ja som na to radšej nič nehovorila, pretože ma jeho správanie otravovalo, no nechcela som povedať niečo, čo by ma potom zbytočne moc mrzelo.

Tašku a pennyboard som si dala do kufra auta a sadla si na miesto spolujazdca.

*O dva týždne*

"Ahojte," pozdravila som tým dutým makoviciam, ktoré pozorne sledovali telku.

"Čau krpec," ozvali sa zborovo.

"Kde je Suho?" spýtala som sa.

Je mi jedno, čo si o mne pomyslia, aj tak sa pýtam len preto, aby som sa mu mohla vyhýbať, keďže ešte stále má tu blbú náladu, ktorá uňho prebýva odkedy som sem prišla.

Chalani hovorili, že by ho to malo veľmi rýchlo prejsť, no ja som nebola toho názoru, keďže som presne vedela čo respektíve kto mu tu vadí.

A tým, čo mu tak prekážalo som bola ja.

"Išiel si zašukať," vyhŕkol Kai.

"Kai!" naštvane ho napomenul Lay, ktorý mu okamžite dal naštvane pohlavok.

"V poho, len som sa pýtala, aby som sa mu mohla vyhýbať," zamumlala som a odišla do jeho izby.

Snažila som sa tváriť, že všetko je v poriadku, no niečo vo mne doslova vrelo.

Nechápala som prečo, no zrazu mi všetko vadilo.

Znova sa objavila tá odporná bolesť v mojej hrudi a ja som to chcela zastaviť.

"Dlho som sa trápila," zamrmlala som si popod nos a z tašky vytiahla žiletku.

Skrývam si ich takmer všade, aby som ich mala stále po ruke.

Vošla som do kúpeľne, kde som si po ľavej ruke začala robiť jemné čiarky, z ktorých tiekli tenké priamenky krvi. Sledovala som ako sa z nich tvorili kvapky a potom ako dopadali na zem.

EunJi mala pravdu...

Som úplna spodina spoločnosti. Z poličky som vybrala čistý utierák, aby som mohla si mohla vyčistiť ruku a utrieť podlahu, aby Suho na nič neprišiel.

Špinavý utierák som hodila do koša na prádlo a zahádzala ho vecami, aby ho nebolo vidno.

V jeho izbe som si obliekla čierne tričko z dlhým rukávom a tmavé legíny, aj keď vonku bolo dosť horúco.

"Kam ideš?" ozval sa za mnou ChanYeol, keď som potichu schádzala schody.

"Na verandu. Neboj nepohnem sa odtiaľto," smutne som sa naňho usmiala.

"Tak dobre," vyceril na mňa tie jeho perličky.

Potichu som sa vyparila na verandu, kde som si sadla do hojdacej siete a schúlila sa do klbíčka.

Znova som cítila vo vnútri úplnú práznotu a najviac ma na tom sralo, že som s tým nemohla nič urobiť.